Uhorky koncom augusta už ohlasujú, že končia. Pozbierame posledné plody na zjedenie a zvyšok skončí zrejme v komposte. Listy chytajú pestrú farbu, neklamný znak infekcie, a pomaly odspodu celé rastliny usychajú. Záver sezóny je tu.
Uhorky dostali pre tento rok nové miesto a nové opory. Na ploche bývalého ovčína som odbagroval väčšinu hnoja do vyvýšených záhonov a zvyšok premiešal so zemou z výkopu odvodnenia. Na to som postavil dva „stany“ z armovacej siete s protikoróznym náterom. Potom Olinka vysadila doma predpestované sadenice uhoriek a na voľné miesta vysiala semená. Niekde aj trikrát, furt ich čosi vyžralo.
Nakladačky nepestujeme, pretože ich nezávarame ani neskôr nejeme. Zato šalátových uhoriek zjeme požehnane. Ako prílohu ku grilovanému mäsu, tlačenke či hocičomu inému, spolu s paradajkami. Alebo len tak, samú. Pri prechádzke po záhrade alebo aj doma.
Polievané boli pravidelne, ale opatrne mimo listy. Pretože rajčiny aj uhorky sú náchylné na plesne. A hoci rástli pekne do hora a boli trochu na vetre, teda vysušované, ani tento rok sa nevyhli uhorky zhnednutiu listov. Ja viem, že proti plesni by sa dali uhorky postriekať, ale ak máme jesť zeleninu so zvyškami pesticídov, herbicídov a fungicídov, tak to si ju nemusíme pestovať samy, ale kúpime ju v supermarkete. Veď predsa hneď vedľa majú aj lekáreň, aby sme – nie, neboli zdraví – sa mohli liečiť.
Dosť uhoriek zožltlo a aj zhorklo, nestíhali sme všetko jesť. Niekoľko ich necháme úplne botanicky dozrieť, aby sme aj tento rok mali svoje vlastné semiačka na budúcu úrodu. Zvyšok poputuje na recykláciu do kompostu, aby sa ako výživný substrát objavil zas na inom záhone. Živiny zo starého hnojiska sa takto dostanú do celej záhrady.
Dvadsať rastlín uhoriek s rezervou postačí na naše letné zásobovanie čerstvými uhorkami. A hoci tento rok to už majú uhorky za sebou, na budúci rok sa do nich s chuťou opäť radi pustíme.
