Vo veľkom kuríne dorastajú kuričky bielych plymutiek a výbeh im začína byť malý. Časť sa bude sťahovať do vedľajšieho malého kurína, ktorý sme ale museli pre ne najprv vyprázdniť. Rozlúčili sme sa s vlaňajšími hybridmi a ušetril som tým aj dosť času.
Sliepky sú u nás súčasťou kolobehu živín, takže ani „burina“ ani zvyšná tráva ale ani trus s podstieľkou nie sú u nás odpadom, rovnako ako samotné sliepky, ktoré chováme nie len na vajíčka, ale aj na mäso. A keďže druhým rokom už znáška klesá, tretí rok ich chovať nebudeme a nahradí ich „mladá krv“.
Kúpením domu sme získali možnosť spracovať sliepky efektívnejšie a menej náročným spôsobom, než doteraz. A solárna elektráreň nám dovoľuje pri finálnej úprave našich produktov tiež výrazne ušetriť. Takže v piatok po práci sme vybrali z mrazáku ďalší kus Kalimero a z kurína dve nosnice. V kotline som zakúril odpadovým drevom a pripravil im horúci kúpeľ a potom sme im dopriali príjemný chládok v kamennej pivnici.
V sobotu sme začali solárnym vývarom z čerstvej sliepky, lebo nosné hybridy sú veľmi atletickej postavy, ale na polievku dobré. Po vývare nasledovalo Kalimero v rúre s našimi zemiakmi a pokračovali sme poslednými tromi čiernymi nosnicami pre mrazák. Je fakt veľkou výhodou, že celá spracovateľská trasa je výrazne kratšia, menej sa nachodíme a v kuchyni je k dispozícii teplá voda, tiež zo soláru. V podstate žiadne sparťanské prostredie, plnohodnotná domácnosť.
Čistenie a dezinfekciu kurína som si nechal na ďalší týždeň. Už ma čaká len presťahovanie piatich vybraných kuričiek a o necelý mesiac by sme mali mať prvé vajíčka. Dovtedy by nám mala vydržať vytvorená zásoba.
Pingback: Už zase jem vajíčka