Ono sa to povie, vymeniť strechu. Stačí pozvať partiu a za pár dní je nová strecha na starom dome. Lenže minimálne toľko materiálu, koľko sa na novú strechu dovezie, toľko ho zo starej strechy zostane. A teraz príde otázka, čo s tým. A kedy.
Najjednoduchšie to bolo so starou škridľou, to som poriešil dodávateľsky. Zvyšné odrezky z nového plechu som umiestnil na miesto, kde sú aj tie z prvej výmeny strechy a odkiaľ si beriem, keď potrebujem na nejakú drobnosť, ako napríklad kurín alebo tak. No a zostalo drevo. Vymenené krátke krokvy, strhané komplet latovanie a odrezky z nových foršní.
Ako dočasné úložisko som si pripravil plochu po rozobratých kurínoch a na spodok som položil staré plechy z prístreška, aby mi nikde do dreva neprerastala tráva. A na toto miesto som pomocníkov strechárov nechal nanosiť všetko staré drevo. A vo voľných chvíľach som sa pustil do triedenia a upratovania.
Niektoré kusy boli fakt nanič. Dvojmetrový starý trám, s dierkami po chrobákoch, a z ktorého sa práši. Čo s takým „materiálom“? Hnité kusy som spálil, drevené uhlie skončilo na záhonoch, popol v kuríne. Relatívne zdravé kusy poputovali do starej drevárne, na jej opravu aj tak teraz nemám kapacity. Všetko som to rezal akumulátorovou chvostovou pílou s osem ampérhodinovými baterkami. Mám aj reťazovku, ale drevo bolo plné klincov. Škoda pokaziť reťaz alebo poškodiť lištu.
Lát spod škridle bolo naozaj neúrekom. Ale na každej jednej bolo znať, že skrátka do tej strechy aspoň občas zatieklo. Ani jedna štvormetrová nebola úplne zdravá. V každej jednej bolo aspoň jedno miesto, ktoré nebolo vhodné ani len ako palivo na uskladnenie. A klincov, starých a rôznych dĺžok neúrekom. Pokúšal som sa ich pajsrom vyťahovať, ale prišlo mi to zdĺhavé.
Nakoniec som to poriešil s latami tak, že som konce aj stredy s klincami vyrezával na spálenie a zvyšok triedil podľa kvality. Zdravé kusy skončili ako kolíky k paradajkám, horšie narezané na krátke kúsky do budúceho sporáka na drevo do kuchyne a to najhoršie skončilo v kotlíku, ako som už písal, drevené uhlie do záhonov a popol sliepkam.
Trvalo to šesť týždňov, kým som trámy, laty aj dosky z podhľadu, tie boli fakt v katastrofálnom stave, popri inej práci v záhrade zlikvidoval, palivo umiestnil do drevárne a relatívne zdravé kusy dosák uložil pod plech. Nedá sa z toho síce nič postaviť, ale ako chodník do záhona alebo niečo podobné to ešte môže poslúžiť. Skrátka všade tam, kde kupovať nové dosky je plytvaním.
Baterky som samozrejme nabíjal zo solárnej elektrárne, takže za energiu do píly sme nezaplatili ani cent, zato som spotreboval asi päť pílových listov. Ešte mi ostáva odviesť do zberu tie kilá starých klincov, našťastie to mám po ceste z domu. Nerobím si ilúzie, že ako na tom zbohatnem, ale nebudem to hádzať do potoka ani nikde v prírode a tiež to nechcem nechávať kade tade po pozemku. Dosť aj tak bolo toho, čo sme tu našli a už zlikvidovali.
