Ďalší dielčí míľnik na našej ceste budovania novej ovocnej a oddychovej záhrady na dedine sa nám podarilo splniť. Osadili sme bránu v plote, ktorý rozdeľuje našu záhradu na dve časti. Tak ako väčšina ľudí v ulici, máme ohradenú dolnú polovicu pozemku, kde sa nachádza dom, dvor a záhrada. A horná časť s lúkami a starými veľkými ovocnými stromami, ohradená nie je. Starú železnú ohradu sme nahradili plotom a v ňom osadili bránu, aby sme mohli medzi oboma časťami pozemku prechádzať a dostali sa tak aj do voľnej prírody.
Železná ohrada mala zabrániť ovciam bývalého majiteľa záhrady, aby opustili pozemok. Cez ňu sa dalo bez problémov dostať hore na lúku. Pre ochranu našich ovocných stromov pred srnčou a jeleňou zverou sme postavili nový plot na zemných vrutoch. Keďže v čase jeho budovania sme ešte nemali bránu, prechod som zatarasil dreveneným rámom, zoskrutkovaným z dosák, so starým pletivom.
Keď dorazila brána, vyvŕtal som diery pre základ stĺpov a spolu s Olinkinym synom sme stĺpy osadili a zabetónovali. Potom som nechal betón vyzrieť a prišiel čas osadiť krídla brány.
Aby nám v budúcnosti nič nebránilo vo voľnom pohybe medzi oboma časťami záhrady, rozhodli sme sa osadiť bránu o šírke 4 metre. Jednak cez ňu kedykoľvek prejde akýkoľvek poľnohospodársky stroj, jednak v zime, keď ju celkom otvoríme a stĺpy obložíme balíkmi slamy, budeme mať na svojom svahovitom pozemku súkromnú sánkársku a lyžiarsku dráhu pre vnúčence 😉 Bránu som kúpil na internete. Je z oceľových pozinkovaných profilov a poplastovaná, vrátane 5 mm zváraných plotových dielcov, ktoré slúžia ako výplň krídiel brány. Keďže ju predávajú viacerí predajcovia a jedná sa o ten istý typ od jedného dodávateľa, kúpil som ju tam, kde mi ju dali aj s dopravou až do dvora najlacnejšie. Aj tak ale taký špás stojí cca päť sto eur. Výška brány, tak ako aj plota, je 150 cm.
Bránu z tenkých profilov a vyplnenú obyčajným kosoštvorcovým pletivom som zavrhol. Bola by lacnejšia, ale výplň sa mi zdala náchylnejšia na poškodenie. A ani úzku bráničku v tomto plote som nemal v úmysle osadiť. A už vôbec som nechcel bránu na visací zámok. Predpokladám, že na toto miesto dávam bránu prvý a posledný krát v živote a preto som chcel peknú bránu, ktorá niečo vydrží a ľahko sa s ňou manipuluje. Preto máme bránu na kľučku a zamykateľnú vložkou.
Opäť sme poprosili Mareka, či by s nami nestrávil peknú sobotu v záhrade. Kým jeho priateľka bola s Olinkou pri jahodách a kvetoch, my sme na Motúčko položili drevenú paletu a na nej vyviezli jedno krídlo brány až hore k plotu. Spolu s ním aj montážny materiál, ktorý bol k bráne pribalený a náradie, teda vidlicové kľúče č. 10 a č. 24.
Zatočil som guľové závesy do brány a kontramatky zaistil len ručne. Podvihli sme krídlo, vložili ho do držiakov závesov v stĺpe a vložil som čapy, reprezentované vrátovou skrutkou M6. Ani som ich nezaisťoval, pretože bolo potrebné bránu na čapoch vystrediť. Takže sme zbehli dolu pre druhé krídlo, nasadili naň závesy a osadili do ľavého stĺpa. Zatvorením oboch krídiel sme zistili, ktoré je ako vysoko a nasledovalo viacnásobné vybratie zvislého čapu, uvoľnenie kontramatky a zaskrutkovanie alebo povolenie čapu v bráne, poistenie kontramatkou a zasunutie zvislého čapu. Po pár opakovaniach sme mali obe krídla brány v jednej rovine a mohli sme pokračovať v práci.
Ako sa ukázalo po zatvorení celej brány, výšku stĺpov nad terénom som odhadol dobre. Brána sa bez problémov otvára smerom dole do ovocného sadu, pri pokuse smerom hore veľmi skoro narazí do svahu. A zrejme som dobe trafil aj rovnakú výšku oboch stĺpov aj ich vzájomnú vzdialenosť, hoci pánty dovoľujú vzájomné nastavenie krídiel brány v dosť veľkom rozsahu.
Do pravého krídla som vložil vložku a nasadil kľučku, do ľavého krídla som namontoval priložený plechový doraz pre jazýček a zámok. Všetko sa to montovalo dobre, priložené boli aj imbusové kľúče aj skrutky. S výnimkou náradia pre hlavnú skrutku vložky, pre krížový skrutkovač som musel do domu. Pravdepodobne sa pôvodne dodávala imbusová skrutka, ktorú nahradili krížovou. Správny bit a akuskrutkovač to všetko vyriešil.
Aby na vložku zamknutá brána ostala zamknutá, musí byť ľavé krídlo pevne fixované do zeme. Brána je pôvodne určená pre montáž na pevné povrchy a preto sa k nej dodáva tyčová zarážka a protikus, priskrutkovaný do betónu či dlažby. Na našom kopci nič také neprichádzalo do úvahy. Namontoval som tyčový záver s plastovou rukoväťou priloženými skrutkami a imbusovým kľúčom, predtým som však musel kombinačkami vytiahnuť poistný kolík, aby som sa dostal k hlavám skrutiek v plastovom vodiacom puzdre. V ráme brány sú už navarené vnútorné závity.
Plastová rukoväť je blokovaná pravým krídlom zamknutej brány. Museli sme opäť trochu doladiť obe krídla, aby vznikla patrične veľká medzera a brána sa dala ľahko zatvárať a otvárať.
Potom som si vymeral, kde v zemi mi vychádza stred poistného kolíka. Vykopal som asi 30 cm hlbokú úzku jamu a do nej zarazil asi trištvrte metra dlhú železnú rúru s vhodným vnútorným priemerom pre kolík. Keď kolík do rúry presne zapadal, použil som suchú betónovú zmes, ktorá mi zvýšila z betonáže stĺpov brány a jamu zabetónoval.
Tým bola brána definitívne osadená a zamykateľná. Aspoň som si to myslel. Na druhý deň sa brána dala len ťažko otvoriť a ešte ťažšie zavrieť. Celý čas totiž bola brána v studenom dome a v horúcom letnom dni, ktorý panoval v polovici apríla, sa trošku tým teplom natiahla. Každé krídlo brány je totiž dlhé dva metre a milimetrík vôle sa rýchlo stratil. Takže ešte ma čakalo jedno doladenie pántov, aby sa dalo s bránou ľahko manipulovať aj v studených aj horúcich dňoch.
Nová brána je osadená a zamknutá, nám ale umožňuje kedykoľvek sa vydať zo sadu na prechádzku do hornej časti záhrady a pozrieť sa, aké kvety a byliny nám tam rastú, ako sa darí lesným jahodám v tráve a ako sa majú šípky aj trnky na okrajoch pozemku. Môžeme sa kochať krásnym výhľadom zhora na celú záhradu aj južnú časť dediny, v ktorej teraz pôsobíme. Je tu nádherné ticho a pokoj, ktorý si užívame plnými dúškami vždy, keď tu sme.