Víkend pred Veľkou nocou nastal optimálny čas na druhú etapu sťahovania ovocných stromkov a kríkov zo starej záhrady do novej. Aby sme všetko stihli, pracovali sme celé štyri dni, Olinka si vzala na pondelok a utorok dovolenku. Po presťahovaní troch prvých stromov sme už mali aký-taký cvik v celom procese. V piatok popoludní som si opäť požičal vlečku za osobné auto a v sobotu ráno sme ju pristavili k bráne záhrady.
Sťahovať mladé stromky je celkom drina. Najprv ich treba vykopať, previesť a znova zakopať. Keďže som mal medzi prvou a druhou fázou sťahovania dosť času, mal som už vykopané jamy pre všetky stromy, takže bolo prakticky jedno, v akom poradí ich budeme sťahovať na nové miesto. Keďže zem nebol suchá, kopanie nebolo priveľmi náročné, ak nerátam „babranie sa“ okolo koreňov. Používali sme antikorový rýľ (je silnejší, ako obyčajný plechový a nezohýna sa) a oceľový štychár do užších miest. Keďže nám na presun ostalo päť stromov, rozdelili sme si to. V sobotu dva, v nedeľu tri menšie. A s nimi aj nejaký ten krík, aby bola vlečka využitá 😉
Vykopať živé stromy je náročnejšie, ako odstraňovanie starého stromu. Treba byť opatrní pri koreňoch, aby stromu človek veľmi neublížil. A po vykopaní stromu Olinka očistila koreňový systém od starej zeminy, tiež sa tým zníži hmotnosť prevážaného stromu.
Prvý krát sme využili nášho motorového pomocníka, motúčko. Fúrik s elektromotorom a baterkou. Na ňom sme odviezli stromky k vlečke pri bráne a potom z dvora až priamo k jame. Oveľa pohodlnejšie, ako minule, keď sme stromy niesli v rukách. Menej sme sa unavili, resp. viacej sme toho zvládli. Stromy boli na vlečke upevnené gurtňami, aby sa cestou nehýbali, nepadali a nenakláňali. Cestovná rýchlosť sa pohybovala medzi 40 a 50 km/h, na tých našich „skvelých“ cestách asi maximum.
Pri sadení do vykopanej jamy sme ku koreňom prisypali kúpený záhradnícky substrát a kombinovali ho s vykopanou zemou alebo trávovými drnmi. Samozrejme, že na korienky Olinka poprášila aktivátor zakoreňovania a pridala aj hnojivo a mykorízne huby. Mladé stromky ešte dostali oporu. Úpravu okolia stromov sme nechali na neskôr.
Krátko popoludní sme mali každý víkendový deň vykopané stromy a kríky v zemi. Okrem stromov zo starej záhrady nás v domčeku ešte čakali aj nové nakúpené stromčeky, ktoré tiež bolo treba dať do zeme. Našťastie sadenie takýchto stromov je oveľa ľahšie a aj rýchlejšie, než už rozkonárených exemplárov, a aj menšie jamy pre ne sa mi v týždni kopali oveľa ľahšie.
Takže k čerešni, slivke, jabloni, hruške pribudli aj orech, gaštan a ďalšie stromy. Celkom sme do záhrady presťahovali osem ovocných stromov a desať ovocných kríkov. Tie dostali svoje miesto na južnej strane ovocného sadu a väčší počet na severnej, pri plote. Keď boli všetky, aj kúpené, dreviny v zemi, mohol som konštatovať, že v sade máme trinásť nových stromov a pätnásť ovocných kríkov.
Medzi prvou veľkou smenou v záhrade a touto druhou sme sa snažili trochu si oddýchnuť, ale únava bola badať. Cez deň sme práci venovali podstatne menej času, ako pri prvých stromoch. Veľkou pomocou bolo motúčko, ale únava bola znať. No záver bol potešujúci. Všetky stromy sú zasadené, ostáva objednať posledné exempláre, ktoré nám ešte chýbajú, ale ovocný sad začína dostávať svoje kontúry. Veríme, že sa všetky stromy ujmú a že na budúci rok už môžeme na niektorých očakávať prvú úrodu.
