Už som to spomínal viackrát, v záhrade chceme mať predovšetkým ovocné stromy a kríky. Neznamená to však, že nasadíme dvadsať rovnakých stromov do dvoch radov a budeme pestovať vo veľkom na predaj. Naša predstava o ovocnom sade je iná. Dávame prednosť rozmanitosti druhov aj odrôd ovocia a radi by sme, aby dozrievalo postupne od leta do neskorej jesene. Aby sme stále mali dostatok čerstvých plodov, ale nemuseli nárazovo riešiť zber a uskladnenie.
Na našom novom pozemku sme pre ovocný sad vyhradili horné dve tretiny, kde sa rovina pomaly dvíha do svahu, až po koniec, kde je celkom zaujímavý kopec, v zime vhodný aj pre sánkovanie 😉 Výsadbu stromov však musíme rozdeliť na dve etapy a to z praktického dôvodu. Horná cca tretina pozemku nie je oplotená a neradi by sme, aby nám stromky zničila zver, ako susedom, ktorí ovocné stromky do záhrady dali aj keď nemajú plot. Spodná časť záhrady je oplotená síce chatrným starým plotom, ale časť v dohľadnej dobe vymením sám a na časti som sa predbežne dohodol so susedom. Takže najskôr prídu stromky dole a o taký rok či dva (priateľka by chcela čo najskôr), keď bude nový plot, budeme pokračovať s osádzaním aj vo vrchnej časti záhrady.
Sadenie stromov má však okrem dávania úrody aj iný cieľ. Má stabilizovať prakticky holý svah a súčasne má vyriešiť problém s nadbytkom vody na pozemku v časoch dažďov. Väčšina ľudí nám totiž radí, ako čo najlepšie a čo najrýchlejšie odviesť vodu zo záhrady a dvora, my sa chceme ale zamerať na opatrenia, ktoré by spomalili prítok vody dole zo svahu. Stromy a ovocné kríky svojimi koreňmi spevnia svah a súčasne majú zadržiavať vodu, na to prispôsobíme aj tvar jám pre stromky. A súčasne vodu budú samé spotrebovávať. Časť vody sa tak dole vôbec nedostane a časť sa dostane neskôr. Aj preto nechceme stromky sadiť v rovnobežných radoch za sebou.
A ešte je tu jedna úloha, ktorú musíme zvládnuť. V starej záhrade máme osem mladých, nedávno zasadených, ovocných stromov, starostlivo vybrané odrody podľa našej chuti a tiež nevyžadujúce priveľa chemickej starostlivosti voči škodcom. Tie chceme vykopať a presunúť na nové stanovište. A v termíne podľa lunárneho kalendára, ktorý zabezpečí ich ďalší rast a prosperovanie. Neskôr ich doplníme kúpenými stromkami, ktoré už máme vybraté, len čakáme na začiatok distribúcie.
Suma sumárum, ako by povedal môj otec, vieme aké stromky budeme mať v záhrade, vieme, koľko miesta pre ne máme k dispozícii, treba už len presne určiť, ktorý strom kam pôjde. Tak, aby každý z nich mal dosť miesta, tak, aby v budúcnosti veľké stromy netienili susedné úzke pozemky a tiež tak, aby sme nemali problémy s ich rastom až do vedenia elektriny, ktoré pod uhlom križuje náš pozemok v mieste jeho terajšieho predelenia.
Návrh umiestnenia stromkov prebiehal v niekoľkých fázach. Najprv sme po spísaní zoznamu, čo by sme chceli presťahovať a čo by sme chceli kúpiť, si rozvrhli umiestnenie stromkov v záhrade, potom sme v teréne podľa situácie korigovali svoje návrhy. Do úvahy sme vzali aj dva staré stromy v dolnej časti budúceho sadu, ktoré chceme revitalizovať a tiež dva za hornou hranicou, ktoré by sme chceli do sadu zahrnúť. A samozrejme komunikačný koridor podpri južnej hranici pozemku, spájajúci dvor pri dome s budúcimi dvomi bránami v oploteniach v strede a v hornej hranici záhrady.
V poslednú februárovú sobotu nastal ten čas, kedy boli stromy definitívne umiestnené na svoje pozície pri zohľadnení všetkých faktorov. Doma snme sa výdatne naraňajkovali, pri káve počkali, kým sa konečne ukázalo slniečko a stúpla teplota po nočnom mraze a vyrazili na krátku cestu autom s kufrom plným záhradníckeho náradia.
K slovu opäť prišlo dlhé pásmo s pomocnou paličkou proti zbytočnému ohýnaniu sa, veď pri našom spoločnom hobby musíme myslieť aj na naše spoločné problémy s chrbticou a prácu si uľahčiť. A samozrejme papierový blok a pentelka, veď kto by sa zdržiaval strúhaním ceruzky. Ako prvý sme umiestnili orech tak, aby sa vyhol konfliktnému elektrickému vedeniu. Od neho sme nahor, na západ, vymerali dve línie vo vzdialenosti 4 metre od seba a na ne umiestnili ďalšie stromky. Tak, aby uhlopriečne od orecha aj od seba mali dostatok miesta pre budúce košaté koruny, aj keď väčšina stromov bude pristrihávaná na slušnú korunu, ktorá nebude vyžadovať používanie rebríka pri výchovných rezoch ani pri oberaní sladkých plodov.
Ďalšie línie prišli pod plánovaný orech, ktorý bude mať výsadné postavenie v centre sadu. V niektorých radoch budú stromy dva, v iných tri. Na ľavom okraji pri pohľade zdola je ešte miesto pre menšie kríky. Stromy však nebudú v radoch za sebou, ale skôr cik-cak, šachovnicovo pod sebou. Súvisí to s plánovanou veľkosťou korún, ale tiež s cieľom zachytávať vodu, stekajúcu zo svahu.
Ako vyznačiť miesto pre strom?
Pýtal som sa sám seba. Jedna možnosť je použiť kolíky a zatĺcť ich do zeme. Musel by som sa zohýnať, oháňať sekerou, chrbtica by sa mi poďakovala. A tiež ten, kto by ich vytrhal. Drevené na kúrenie, železné do zberu. Pravdepodobne sa tu nekradne, hovoria susedia, ale overovať to nechcem. V pár obchodoch som sa pýtal na farbu, používanú lesákmi na označovanie stromov. Nakoniec som to vyriešil elegantne a zadarmo.
Tam, kde má byť strom, som rýľom vykopol kúsok trávy. Nič ma to nestojí, nikto to neukradne 😀 Len to vyzerá, ako keby našu záhradu navštívila rodinka krtov. Ktovie, čo si myslia susedia? V každom prípade miesta pre stromky sú v teréne trvanlivo označené, do papierového bloku zakreslené pozície aj názvy a už ostáva len postupne jednotlivé jamy vykopať. Pretože v najbližšom termíne budeme sťahovať asi len päť stromov, jamy budú kopané v poradí dôležitosti.
V nedeľu som popri iných veciach stihol aj dve jamy vykopať. V priemere majú necelý meter, hĺbka na dva rýle. Vo vlhkej zemi to išlo celkom ľahko, na dve prestávky pre môj chrbát. Používam kvalitný antikorový a pevný rýľ z Lidlu a skúsenosti, ktoré som získal ako vojak pri bigošskom výcviku. Najskôr som rýľom „nakreslil“ okolo bodu cca metrovú kružnicu, potom vylúpol trávu a korene (drny) a hodil ich na jednu stranu jamy, potom som vyrýľoval jamu a zem nakládol na druhú stranu.
Zhruba 15 cm vrstva zeminy pod povrchom je kvalitná, skoro až čierna. Dvadsať rokov chovu oviec sa tu pozitívne podpísalo. No zvyšok mi pripadá hnedý a ílovitý, dobre sa lepí na rýľ 🙁 Dobrá správa je, že v každej lopate vrchnej vrstvy som našiel aspoň jednu dážďovku. Život tu teda je a bude stačiť ho len podporiť. Priateľka má odskúšané postupy, ktoré vedú k zlepšeniu pôdy v okolí ovocných stromov, tak ich tu tiež budeme aplikovať.
Ovocný sad je teda rozmeraný, stromky vybraté. Teraz je mojou úlohou postupne vyhĺbiť pre ne jamy. S výhodou na to využijem svoj osvedčený postup. Teda dopoludnia pracovať a zarábať, poobede na pár hodín do záhrady urobiť niečo pre záhradu aj svoje telo, ale nepretrhnúť sa. Len musím vystihnúť dni, kedy sa z oblohy nevalia šnúry vody, ako býva teraz často zvykom. Našťastie teraz už celkom slušne prebytočná voda z pozemku odteká a v budúcnosti nám stromy s ňou pomôžu.
