Jahody máme veľmi radi. Rastú a dozrievajú od leta do neskorej jesene a ešte sa aj samé rozmnožujú. Tie lesné nechávame za plotom, nech si žijú svojím životom, ale tie záhradné veľkoplodé občas treba umravniť.
Jahody dostali „do užívania“ svoje miesto aj okolo stromov aj na záhonoch dole v záhrade. No ako to už u jahôd býva, vyženú odnože a začne rásť nová rastlinka. V trávniku. A záhradkár má niekoľko možností. Nechať ju tam a obchádzať ju alebo ju vykosiť. Alebo ako to urobila Olinka, jahôdku vykopať a presťahovať na vhodnejšie miesto.
Už vlani sme začali budovať nový vinohrad a na jar som stĺpy doplnil aj šikmými oporami a natiahol som spodný napínací drôt. Samotné rastliny viniča sú ešte malé, niektoré dokonca po tohoročných mrazoch asi budeme musieť vykopať a nahradiť novými, ale posunom vo výstavbe konštrukcie sa stali dve veci.
Za prvé, už sa nedá chodiť krížom cez vinohrad od záhonov k ovocnému sadu. A osadením zemných skrutiek pre opory konečne bolo medzi koreňmi hrozna jasné, kde je voľné miesto. Pre jahody. Pretože u nás nie je vinica okopaná, ale zatrávnená. Nemyslíme si totiž, že tráva odoberá vlahu hroznu (korene majú v rôznej hĺbke), ale chráni korene pred prehrievaním a vysušovaním slnkom aj vetrom. Takže my vinicu nemusíme ani okopávať ani zavlažovať 😉 A pretože víno nechlastáme, nepotrebujeme mať pri tom pocit, že sme sa pri dorábaní hrozna nadreli a preto si to (víno) zaslúžime.
Takže jahôdky, ktoré sa rozhodli opustiť svoje pôvodné stanovištia, dostali právo na slobodu a dostali sa do vinice, medzi korene viniča. Tak, ako to bolo roky v malej záhradke a tak ako to bolo roky osvedčené. Neustále kvitnúce jahody lákajú opeľovače a tie si už nájdu aj kvitnúce hrozno, keď príde jeho čas.
Na záver presadzánia boli jahody aj hrozno zamulčované senom z prvého kosenia trávy tohto roku. Nástieľka zabráni priveľkému rastu trávy v ich okolí a obmedzí ešte viac výpar vody. A rozložením sa pohnojí aj jahody aj hrozno. Veď onedlho kosíme zas 😉
