Toto opakujem pravidelne takmer každej návšteve v záhrade alebo pri debatách o záhradničení. A nie je to preto, že by nám snáď čučoriedky nechutili. Len si myslíme, že do našich záhrad čučoriedky nepatria. Ani tie naše, lesné, ani tie moderné kanadské, predávané v záhradníctvach. Prečo?
Ako som viackrát zopakoval pri exkurziách v našej záhrade, neexistujú nevhodné rastliny do záhrady, existuje len zle vybrané stanovište pre rastlinu. Tak ako by ste medvedí cesnak nepestovali na slnečnom južnom svahu, určite by ste nepestovali ani teplomilné rastliny v tieni a blate. A presne pre to ani my nepestujeme v záhrade čučoriedky.
Tie majú radi slnečné a vlhké miesta s kyslou pôdou. Preto najlepšie rastú na južných okrajoch ihličnatých lesov alebo v riedkych porastoch. Ihličie zabezpečuje trvalé okysľovanie pôdy a vlhkosť (ako mulč). V takýchto podmienkach dávajú bohatú úrodu a pri svojich cyklodovolenkách na česko-rakúskom pohraničí sme objavili miesta, kde ich miestni za výdatnej pomoci turistov jednoducho nedokázali všetky zjesť.
V záhrade pre úspešné pestovanie čučoriedok potrebujete upraviť kyslosť pôdy (ph) na hodnotu asi 3,5, pričom bežná kyslosť je niečo nad neutrálnou hodnotou okolo 8, v takej bez problémov rastie zelenina aj ovocné stromy.
Vykopať veľkú jamu, úplne ju odizolovať od podpovrchovej vody, aby si zachovala svoju kyslosť a vyplniť ju kyslou rašelinou, aby sme si užili modrých plodov, nám príde úchylné. Úplná izolácia tiež znamená pravidelné a trvalé zavlažovanie, lebo dozrievajúce čučoriedky potrebujú až tri litre vody na jeden krík za deň.
Môžete si povedať, že takto šaškovať okolo čučoriedok nebudete, že im stačí raz za čas priliať okysľujúci roztok, ale potom to dopadne ako u susedov. Chradnúce čučoriedky, ktoré už dávno mali mať dva metre, ale stále sa krčia pri zemi a plodov ako maku, pramálo. Je otázka času, kedy vykapú. A potom takýto záhradkári vykupujú všetky výstavy záhradkárov, lebo nahradzujú vykapané kríky čučoriedok novými mysliac si, že ak budú robiť dookola stále to isté, tak raz sa možno dostaví iný výsledok, ako doteraz stále rovnaký. Teda nijaký.
Čo poviete na takéto plody? Je to prvé ovocie v našej záhrade, dozrieva už v apríli. Zemolez kamčatský. Rastie na kríku, ktorý si vôbec nemusíme všímať, zasadili sme ho pri plote a polievame len vtedy, keď aj iné kríky, keď je sucho.
Muchovníky
Muchovníky sú o niečo vyššie a máme ich šesť odrôd, každá dozrieva koncom mája až v júni, vždy v iný termín a má trochu inú chuť. Opäť bez zvláštnej starostlivosti. Guľaté modré plody veľkosti čučoriedok či čiernych ríbezlí na samostatnej stopke ako čerešnička. Skvelá chuť. Opäť rastú bez osobitnej starostlivosti, tak ako iné ovocné kríky a stromy. Dávajú bohatú úrodu bez vynakladania priveľkého úsilia. Aby sme sa mohli považovať za úspešných záhradkárov, nemusíme vydávať veľa peňazí a veľa (zbytočného) úsilia, aby u nás rástlo niečo, čo tu nemá prirodzené podmienky. Radšej sme vybrali také rastliny, ktorým je tu prirodzene dobre a prosperujú.
Zemolezy majú farbou aj chuťou podobné plody, ako čučoriedky, muchovníky majú plody s podobným zložením a účinkami, ako čučoriedky. Obidvoje rastie samé od seba a plodí excelentne. Tak mi povedzte, prečo by sme sa mali trápiť s čučoriedkami?
