Leto v záhrade je fantastické. Človek sa zobudí príjemnejšie, ako v meste na budík, vyjde von do rozvidnievajúceho sa dňa a je v príjemnom prostredí. Hneď. Teraz. A všade navôkol je úplné ticho.
Naše bývanie má relatívne tenké steny aj okná, takže neraz máme pocit, že spíme v čistej prírode. Zaspávame za zvukov cvrčkov a inej „hávede“ a neraz sa budíme na úsvite za zvukov kohútieho kikiríkania. K susedovým, rozoznávame ich hlasy z troch strán, sa tento rok pridávajú aj naši kohúti, aktuálne sa predvádza štvorica v troch kurínoch. Našťastie všetci majú svoje „pódia“ ďalej od nás, takže to nevnímame ako rušivý hluk. Takže sa zobudíme relatívne zavčasu, slnko je ešte za kopcom, len tušíme že bude vychádzať. A na západe nad kopcom na seba upozorňuje Mesiac.
Pred východom slnka nad kopcom je málokto z dedinčanov vonku, najmä keď majú návštevu a mulatovali do večera. Takže skutočne rána sú tu tiché a tráva je vlhká od rosy.
Záhradník sa môže prechádzať, v gumákoch, a ani v tričku a kraťasoch nie je zima, hoci teplomer vonku ukazuje dvanásť stupňov. Je čas ešte „skontrolovať“ posledných päťdesiat slizniakov, ktorí nestihli po nočných hodoch zaliezť a ktorí prežili nočný lov, kedy ich padlo „za vlasť“ niekoľko stovák. Všade je pokoj a ticho, slnko len tušiť za kopcom a každou minútou je pocitovo teplejšie.
Srdce solárnika teší pohľad na „budíky“ elektrárne, slnko je ešte za kopcom a elektráreň už vyrába, síce len na spotrebu elektroniky a nejakej tej žiarovky, ale už o pár minút to bude iná sila. Je ideálny čas poliať papriky a paradajky, lebo už o pár minút ich spodné listy slnko vysuší a zabráni tak ich plesniveniu. Pri prechádzke s konvou v ruke si dám z našich nových rajčín.
Sú to naozaj skoré a naozaj chutné raňajky, priamo z kríka, čo môže byť čerstvejšie? Rastú ako divé a tak za dve hrste každý deň ani nevidno, že ubudlo. A tá chuť! Po polievaní sa prejdem vyššie, kde už sú na zemi prvé naši hrušky, sladké ako med. Kdesi v diaľke je počuť nejaké auto, občas ten kohút a dedina v podstate sa ešte len zobúdza. Skutočné ticho je skutočný balzám na telo a pre dušu.
Nachovám aj sliepky. Majú síce v krmítku svoju pšenicu, ale kvasenú v acidofilnom mlieku, obohatenú Roboranom, zbožňujú. Čo by pre ne a pre ich vajíčka človek neurobil 😉 A postupne sa pustím aj do inej práce. Slnko už medzitým vyšlo vyššie, ukázalo sa spoza kopca a onedlho nám ukáže svoju silu. Globálne otepľovanie spôsobené človekom? Nedajte sa vysmiať, trpajzlíci. Vesmír funguje inak.
Po desiatej už hučí celá dedina, každý niečo robí, každý rozumný hľadá tieň a chládok. Za rána sa robí oveľa ľahšie a stihne sa oveľa viac, ako cez horúci deň. A nepočuť mudrovanie všetkoznalých všadebolov.
Oplatí sa v auguste si privstať, rána sú tu skutočne tiché.
