V minulosti sme často cestovali do Čiech na výstavy aj do záhradkárskych obchodov. V auguste sme sa rozhodli, že si návštevu jednej zaujímavej výstavy zopakujeme, aby sme nestratili prehľad, čo je nového. A urobili sme veľmi dobre.
Cestovať od nás na druhý koniec Česko-Slovenska nie je jednoduché ani na vzdialenosť, ani na čas a ani na peniaze. No keď je to súčasťou vašej práce, tak vám to tak ani nepríde. Jednoducho sadnete do auta a zase idete. Niektoré výstavy sme navštívili aj ako súčasť našej cyklodovolenky. Takže máme celkom slušný prehľad o tom, na ktoré výstavy sa ísť oplatí a na ktoré nie.
Takže augustová Flora Olomouc bola jednoznačným favoritom. V rovnakom termíne síce bol slovenský Agrokomplex v Nitre, ale z nej sa stáva pomaly teoretická expozícia veľkochovateľov a veľkopestovateľov, kde okrem veľkých kráv a veľkých traktorov, a samozrejme nohavičiek či sekundového lepidla na všetko, veľa neuvidíte a nekúpite. Výstava je jednoducho mimo záberu záhradkára, ak nemá záhradu na tristo hektároch. No keďže Olinkin otec sa bol pozrieť, máme niektoré informácie pre priamu konfrontáciu.
My sme si vybrali na výlet v sobotu a vyrážali sme z domu o tretej ráno. Predsa len cesta je to ďaleká, päť hodín to od nás do Olomouca trvá. A chcel som tam byť skôr, aby som mohol dobre zaparkovať. Z minulosti som mal tip na dobré miesto neďaleko výstaviska, ale ktovie, čo sa za tie roky zmenilo. Cestou sme sa zastavili v českom bankomate doplniť zásobu českej hotovosti na nákupy.
Do mesta sme dorazili pred ôsmou a nijaké náznaky dopravnej zápchy pre výstavu, ako v Nitre. Na križovatke, kde som plánoval odbočiť síce stála nová benzínka, ale navigácia ma viedla správnym smerom a vrátila na požadovanú ulicu. Podľahol som však tabuliam, určujúcim smer k parkovisku a obišiel výstavisko zo severu. Po chvíli som bol pred podzemným parkoviskom nákupného centra, kde bolo pre hostí Flóry vyhradených niekoľko sto voľných miest. Keďže ešte nebolo osem hodín, dal som na navigáciu a obišiel výstavisko z juhu, či by predsa len nebolo to moje obľúbené parkovisko voľné. Do začiatku otvorenia je ešte hodina.
Prídem ku križovatke, tam stĺpik a cyklocesta. Tu neodbočím doprava. No o dvadsať metrov druhá križovatka a na nej v žltých vestách mestská policajtka aj organizátorka, prídem k nim. Vraj „Jeďte, je tam volno“. Po tridsiatich metroch opäť doprava, prázdne parkovisko, ale parkmajster hovorí, že tu sa musí platiť. Na otázku o výške parkovného hovorí „Padesát korun na celý den“. Nebolo čo riešiť, zaparkoval som. Asi dvadsať metrov od výstupnej brány, po desiatich minútach zbytočnej okružnej jazdy Olomoucí. Pre porovnanie, svokrovi trvala cesta upchatou Nitrou na parkovisko hodinu a zaplatil 4 eurá za miesto ďaleko od brány. Keďže kurz CZK/EUR je 25, my sme platili polovicu, o ušetrených nervoch a nafte nehovorím.
Čo s načatým ránom? Pokecali sme s parkmajstrom, dali si druhé raňajky z dovezených zásob aj kávu z termosky. O deviatej sme spravili päťdesiat krokov k pokladni, kúpili si vstupenky po 150 korún a začala sa naša tohoročná návšteva Flóry Olomouc.
Hneď po vstupe do areálu nás kľukatý chodník povodil po vstupnej expozícii výstavy kvetov. Ja ani neviem, ako sa všetky volajú, ale využil som svoju zrkadlovku a pokúsil sa nafotiť zaujímavé zábery, do ktorých mi nevstúpili iní fotografi alebo návštevníci. V takýchto chvíľach mi chýba poriadne „sklo“, lebo svetla nebolo v hale nazvyš.
Keď sme absolvovali „povinnú jazdu“, vyšli sme von, v podstate do parku, a začala sa prehliadka všetkých rastlín, kvetov, kríkov, stromčekov aj expozícii v halách. Nechýbal tradičný český cesnak a iné plody a samozrejme občerstvenie. Predávali tu aj iné „čačky-mačky, ale nie v takom rozsahu, ako v Budějoviciach či v Nitre. Prešli sme sa areálom, rozhodovali sa, čo nakúpime a tiež sme nevynechali sprievodný program.
V krytom altánku (v piatok pred silným slnkom, v sobotu pred drobnými kvapkami dažďa) sme mali možnosť na vlastné oči a uši vidieť a počuť Alexandra Hemalu, bývalého hlásateľa a súčasného moderátora českého záhradkárskeho magazínu a tiež „exota“ Vlastimila Šindeláře, ktorý je známy tým, že všade a stále chodí bosí. V lete po záhrade je to normálne, v horúčave na asfalte vraj poskakuje 😉 A ani v sobotu mu nebola na nohy zima. Zaujímavé sú jeho rozprávania o rastlinách. Nie len v televíznom magazíne, ktorý zväčša sledujeme večer po návrate zo záhrady cez internet, ale aj naživo.
Po príjemnej hodinke, kedy sme si aj oddýchli, sme sa vrátili k stánkom a k nákupom. Už sme si pozreli celé výstavisko, už sme sa rozhodli, u koho nakúpime. Nie len cesnak na konzum aj jesennú výsadbu. Olinka už za tie roky vie, že Mondeo kombi je veľké auto a že sa do neho veľa zmestí 😉 A tak medzi tohoročnými „úlovkami“ sú aj dve kríčkové višne plstnaté alebo vinič či dobroymsl.
Keď už sme mali plné ruky, využili sme blízkosť nádvoria k bráne a blízkosť brány k nášmu zaparkovanému autu. Služba na bráne nám dala diskotékovú pečiatku na pravú ruky, my sme vyšli von, prešli cez cestu a chodník a naložili nákup do auta. O pár minút sme sa už vracali na výstavisko, aby sme sa porozhliadli po chutnom obede. Zapáčili sa nám kančie medailónky s poľovníckymi zemiakmi a cibuľou, porcia za 99 korún (4 eurá). Najedli sme s chuťou a ešte raz sa prešli popri stánkoch s rastlinami. To by bolo, aby Olinka ešte niečo nekúpila 😉 Napríklad „sněhovou kouli“ či „labda róža“ – teda obľúbený kvet našich starých mám, kalinu, pre svoju mamu.
Krátko po jednej hodine sme opäť nasadali do auta s úmyslom vrátiť sa domov. V pravý čas, onedlho zamračená obloha začala posielať na zem prvé kvapky dažďa. Hneď po výjazde z parkoviska sme zaregistrovali o niečo hustejšiu premávku, ako ráno, ale ani to sa nechytalo na výstavnú Nitru. O štyri hodiny sme už parkovali u svokrovcov, aby sme odovzdali darček a dali si večernú kávu.
Absolvovali sme aj jarnú aj letnú Flóru Olomouc a kedykoľvek sem prídeme, cítime sa tu fajn, je tu čo obdivovať aj nakúpiť a nikdy nám ten čas neprišiel stratený, aj keď musíme cestovať z domu ďaleko. Málokedy sa nám pritrafí, že ideme okolo alebo si spravíme malú zachádzku, aby sme sa na výstavisku v Olomouci na pár hodín zastavili. Vďaka oveľa nižším cenám viniča, kríkov alebo ostatných rastlín oproti slovenským výstavám alebo predajniam či e-shopom potom ani tá cesta nevyjde tak draho, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Za tých 40 eur za palivo sa raz do roka do Olomouca vypraviť určite oplatí.
Pingback: Dobrá záhradkárska výstava | Moja záhradka