Gaštany patrili k stromom, ktoré dostali „za uši“ asi najviac pri tohoročných jarných mrazoch. Chvíľu to vyzeralo, že budeme bez úrody, ale nakoniec sa na vrcholoch stromov objavili najprv kvety a neskôr aj plody. Práve dozrievajú. Bohatá úroda ale vyzerá inak.
Gaštany sú pre mnohých pochúťkou, ale my ich považujeme za bežnú sezónnu potravinu. Však keď sa na jednom strome urodí šesť kilo gaštanov, to už sú slušné porcie trebárs na večeru.
Stálicou je u nás odroda Volou, k nemu sme na rôzne miesta vysadili ďalšie rôzne gaštany, ale sú ešte mladé, len na jednom stromčeku v sade už boli toho roku tri symbolické plody. Pri ostatných si musíme ešte trochu počkať. Ale o pár rokov sa môžeme tešiť na podstatné zvýšenie úrody gaštanov.
Všetky dozrievajú pozdejšie, ako minulý rok. Na Volou bude možno tretina vlaňajšej úrody čo do počtu. V každej guli býva tento rok väčšinou dvojica plodov a tretí nevyvinutý. Ale aké bývajú tie dva veľké! Takmer sme nenašli menšie než 20 gramov, ale už boli aj cez tridsať gramové kusy! Postupne, ako dozrievajú a padajú do trávy, ich každý deň zbierame a dávame do mrazničky.
Okrem tohto odrodového plodiaceho stromčeka nám tento rok kúpou domu so záhradou hneď vedľa pribudli ďalšie dva klasické miestne gaštany. Jeden stromček je veľmi mladý, ale druhý pri jabloni už vlani mal chutné plody. A ani tento rok sa nedáva zahanbiť. Tieto plody sú síce podstatne menšie, ale keď ich bude veľa… Škoda len, že tieto stromy mávajú krátky život. Takže sme sa rozhodli pravidelne vysádzať nové, aby aj po odstránení tých najstarších a chorých vždy u nás nejaké gaštany rástli. Príroda nám v tom sama pomáha, podchvíľou Olinka nájde nejaký semenáč v tráve.
Ak sa nám podarí udržať cyklus sadenia a likvidácie chorých gaštanov v dostatočnom počte stromov, tak bude aj gaštanov na zjedenie aj dreva na kúrenie.