Viackrát som to spomínal, že jahody sú u nás v podstate vedľajší produkt ochrany iných rastlín. Máme niekoľko malých miest, kde ich pestujeme pre ne samé, ale väčšinou žijú v symbióze s inými rastlinami, najmä drevinami. Olinka pestuje viacero druhov jahôd, preto je ich sezóna o čosi dlhšia, ako u susedov. Opäť sme sa najedli do sýtosti, hoci sme počuli ponosy, že je na jahody sucho. Nuž, u koho ako. Ale aj u nás už je po jahodách. Aspoň si vychutnáme ďalšie ovocie.
Jahody najviac pestujeme v malom vinohrade za pomoci štvorkolesovej kosačky. Teda necháme ich rásť a odnožovať, ako chcú, len uličku medzi hroznami alebo po stranách vykosím raz za čas kosačkou, aby sa tu dalo bezpečne a pohodlne chodiť. A oberať jahody aj udržiavať vinohrad. Ja vlastne ani nechápem tých ľudí, čo šaškujú okolo jahôd s motykou, čiernou fóliou a každé tri roky ich niekam presádzajú, asi ich to baví. Nás baví nepolievať vinič, tak jahody chránia korene pred vysušovaním a spolu s mulčom zo slamy pred burinou, nás baví jahody jesť, tak sa tu jednoducho pasieme. A ako vravím, občas ich umravním kosačkou, nech sa veľmi nerozťahujú.
Jahody pod hroznom opäť potrebujú kúru motorovou kosačkou
No keď príde ich čas, je po jahodách, teda po plodoch. Ale zase ani to nie je úplne pravda. Okrem veľkoplodých jahôd Olinka vysadila na rôzne miesta, najmä pod stromy (opäť ochrana pred vysušovaním) jahody mesačné. Nie, že by ich doviezli z Mesiaca, pravda je oveľa prozaickejšia. Mesačné jahody kvitnú a plodia každý mesiac, takže až do mrazov máme síce drobné, ale stále čerstvé drobné ovocie. A keďže tých miest s nimi je veľa, tak je aj jahôd dosť. Jak prosté, milý Watsone 😉
Muchovníky deviatich odrôd
Štafetu úrody po veľkoplodých jahodách preberajú muchovníky. Nenáročné kríky s malými modrými bobuľkami na stopke, niekto ich nazýva aj „indiánska čučoriedka“ a „neviemaká čučoriedka“.
Krík muchovníka s modrými plodmi
Výborne odnožujú, takže z jedného kúpeného prútika je zrazu mocný krík s mnohými výhonmi od zeme, naozaj sa hodí aj do živých plotov, pomaly začneme niektoré výhony vystrihávať. Rôzne odrody posúvajú čas dozrievania na viacero týždňov postupne. Tento rok sa veľmi vydarili chuťou Lamarck aj Prince Wiliam, ale ani Smokie nezaostával a veľkoplodý Martin sa tiež nedal zahanbiť. Príjemne nás prekvapil Obelisk, verný tvarom svojmu názvu je tiež obsypaný sladkými plodmi.
Obelisk
Každá odroda chutí trochu inak, má inak veľké plody, ale dobré sú všetky. Chutia aj vtákom, takže ich nemôžeme nechávať na kríkoch príliš dlho. Časté prechádzky s Ronym okolo nich a ku sliepkam znižujú riziko pažravosti týchto príživníkov, ale treba byť na pozore.
Sušené bobule muchovníkov sú výborne na zálievku horúcou vodou, na čaj. Má osviežujúcu chuť a mnoho prospešných látok a je to spôsob, ako si všetko uchovať na neskôr bez straty hodnoty. Tento rok dokonca sa dajú sušené plody oberať priamo z kríkov 🙂
Veľkou výhodou muchovníkov je nenáročnosť na starostlivosť a pôdu. Nepotrebujú nič kyslé, naša pôda im vyhovuje a po pár rokoch ich ani netreba zavlažovať, nájdu si vodu v zemi. A širší sortiment posúva dobu kvitnutia do väčšieho intervalu, takže ani problém s opelením a chladom v čase kvitnutia neohrozí komplet úrodu. Diverzifikácia sa oplatí. Hoci na čerešne a slivky môžeme tento rok zabudnúť, úroda muchovníkov po jahodách nám to bohate vynahradí, ako na množstve, tak na mineráloch a stopových prvkoch vo výžive.
A keď už je pomaly aj po muchovníkoch, štafetu preberá iné ovocie. Ale o tom v ďalšom článku.
