Koľko nesú?

Keď sa stretnú dvaja chovatelia sliepok, vždy sa skôr či neskôr objaví vo vzduchu otázka: „Nesú?“ prípadne v modifikovanej podobe „Koľko ti nesú?“ Tak som sa rozhodol na túto otázku odpovedať aj takto verejne a tiež odhalím svoje tajomstvo, prečo moje odpovede vyvolávajú na tvárach opytovateľov údiv.

Keď som sa rozhodoval, koľko sliepok objednať, tak som bral do úvahy niekoľko kritérií. Napríklad koľko vajec zjeme za týždeň, koľko by sme ich zjedli, keby sme ich mali neobmedzené množstvo a „zadarmo“, koľko ich skonzumujú naši blízki príbuzní, či koľko ich vieme umiestniť po známych. A po profesionálnych skúsenostiach v minulosti aj pod vplyvom informácií z chovateľských diskusných fór som rátal so stratami vplyvom mojich chovateľských začiatočníckych chýb, teda s (plánovaným) úhynom nosníc. Tri percentá zo stovky nie sú veľa, tri percentá z desiatky sa vždy zaokrúhľujú na celé číslo nahor. A tak sa po týchto empirických výpočtoch objavilo v marci tohto roka na našom gazdovstve dvanásť nosníc. A v čase písania tohto článku ich kurín stále obýva tucet. Hoci raz som mal na mále, totiž jedna sliepka už mala na mále. Nuž ale vyriešili sme.

Keďže nosnice v podmienkach domáceho chovu ani zďaleka nemajú optimálne podmienky, tak aj znáška je ďaleko od optimálnej. Najväčší vplyv na znášku má krmivo, teda jeho kvalita aj množstvo, ďalej teplota vzduchu, kde sa sliepky zdržujú a v neposlednom rade množstvo svetla. Lebo sliepka potme nežerie 😉 A ako vieme, krmivo má vplyv na množstvo znesených vajec. Takže zima, kedy je zima a mráz a ešte k tomu málo svetla cez deň, má veľký vplyv na znášku, lebo časť krmiva spotrebuje sliepka na to, aby sa zahriala a na vajíčka už toho veľa neostáva, keďže na žrádlo má v zimnom období sliepka málo času 😉 Začarovaný kruh, ktorý vo veľkochove riešilo umelé osvetlenie a kúrenie.

Mohlo by aj v domácom malochove, ale stačí ceruzka a papier, aby si chovateľ ľahko spočítal, koľko ho budú vajíčka „navyše“ stáť.

Koľko nesú naše sliepky v zime?

Astronomická zima začala len nedávno, hoci vonku je zima a neraz mrzne aj cez deň. Takže moje tu zverejnené poznatky sa týkajú síce chladných mesiacov, ale počas astronomickej jesene, teda do 21. decembra, kedy sa ale Slnko obracia a každý deň je o minútu dlhšie svetlo, jupí!

Takže tesne pred zimným slnovratom sme mali takúto znášku:

Na počet je to priemerná znáška za posledný mesiac, teda deväť vajec od dvanástich sliepok. Hmotnosti sú: 58, 61, 63, 68, 55, 59, 70, 67 a 67 gramov. Teda 6 ks vajcia „M“ a 3 ks vajcia „L“. Sú dni, kedy je vajec šesť, ale mali sme aj dvanásť a desať nebýva zvláštnosťou. Sliepky ešte nemajú rok a v znáške sú od konca mája, ak sa nemýlim.

Teraz sa isto opýtate, ako väčšina:

Ako a čím kŕmime sliepky

Základ tvorí pšenica z krmítka v prakticky neobmedzenom množstve.

K tomu dostávajú dopoludnia asi 300 gramov granulí s obsahom najmä jačmeňa, tohto krmiva by mala byť najviac štvrtina z dennej dávky. Poldruha hodiny pred odchodom na bidlá dostávajú energetickejšie granule, ktoré nám zvýšili po chove brojlerov v množstve asi 250 gramov. Nech si v búdke na noc prikúria 😉 Samozrejme vo výbehu majú vždy plnú misku nadrvených škrupín zo spotrebovaných vajec. Spotreba sa pohybuje od cca 100 do 200 ml denne.

Dvakrát týždenne dostávajú na poludnie dávku 250 gramov vo vode máčaných psích granulí s obsahom cca 20 % obilovín a 20 % bielkovín. Vyberal som nie drahé za 10 kg vrece, ale bez zbytočnej chémie. A nie v supermarketoch, lebo tam sa zloženie často nedozviete. No a my vajíčka aj kuracinku chováme pre seba, nie na kšeft.

A dvakrát týždenne (v zime) dostávajú niekoľko dní vo vode so 100 ml acidofilného mlieka máčanú pšenicu, na ktorú sa výborne prilepí asi 10 gramov zmes RoboranD a Plastin v pomere 1:1 a 2 diely kŕmneho vápna. Niekto dáva obyčajné stavebné, ale to obsahuje oveľa viac horčíka, ako sú sliepky schopné bez problémov stráviť. V lete majú túto zmes k dispozícii každé ráno. Kvasená pšenica vytvára v tráviacej sústave nosníc kyslé prostredie, ktoré sa vôbec nepáči rôznym choroboplodným zárodkom. Tiež obsahuje väčší podiel bielkovín.

Nosnice potrebujú krmivo, svetlo a teplo

Krmivo slúži nie len na produkciu vajec, ale aj na stavbu tela, jeho regeneráciu, výmenu peria a v zime aj na teplo, aby sliepky nemrzli. Im všeobecne mráz nevadí, vadí im prievan, ale aby udržali svoje telo v teple, potrebujú „palivo“. Preto zimná zmes obsahuje hrach alebo kukuricu, na energiu (sacharidy) bohaté plodiny.

Na kŕmenie tiež potrebujú sliepky čas, teda denné svetlo. Chvíľu som uvažoval aj o umelom prisvetľovaní, dokonca aj mám aický časovač s piatimi kanálmi, ktorý umožňuje nastaviť nie len čas zapnutia a vypnutia svetla na každom kanále zvlášť, ale tiež dobu nábehu či zhasínania a tiež intenzitu osvetlenia. No to by som ale sliepky vypúšťal von síce do svetla, ale veľkej zimy a večer ich nechal v osvetlenej voliére na mraze. Bežný zimný deň má 8 hodín, predĺženie na optimálnych 14 by nebol technický problém. Sliepky by dlhšie žrali, asi by aj viac znášali.

Lenže sliepka potrebuje aj teplo. Vydrží síce na mraze a snehu, ale čím chladnejší má organizmus a vnútorné orgány, tým sa viac predlžuje cyklus tvorby vajíčka. A tie sú predsa primárnym cieľom chovu sliepok, aspoň u nás.

Takže čo, svietiť? Alebo svietiť a kúriť?

Vyjsť z vykúreného kurína do mrazu vonku by pre sliepky určite bolo zdravé…

Takže v rovnici o troch premenných (krmivo, teplo, svetlo) som vyriešil krmivo a vymenil teplo za svetlo. Sliepky majú v kuríne teplotu o 4 stupne celzia vyššiu, ako je vonku (áno, meriam a kontrolujem pravidelne nie len teploty, ale aj vlhkosti na rôznych miestach). A v tejto teplote ich nechám až kým slnko nezačne svietiť do voliéry, teda aické otváranie ich vypustí ku krmivu až pol hodinu po východe slnka. To už rozdiel teplôt je nižší. Sliepky radšej nechám hodinu v teplejšom prostredí, ako by som ich nechal dlhšie na svetle, ale v studenšom. Funguje to? Pozrite na prvú fotku v tomto článku.

Svietenie vo voliére by stálo nejaké peniaze, umelo predĺžilo sliepkam deň a zvýšilo znášku za cenu nákladov na svietenie a zvýšenú spotrebu krmiva. Kúrenie v kuríne by bolo ešte drahšie a myslím si, že aj kontraproduktívne, ak sliepky sú každý deň vonku.

A čo tepelne izolovaný kurín?

Často dostávam túto otázku. A rady typu „polystyrén“. A ja odpovedám „švoli“. Niekto to nerieši, ja ich v kuríne nechcem. Trápia sliepky a znižujú znášku. Vychádzajú v noci, keď sliepky spia a cez deň sa tieto parazity/roztoče ukrývajú v škárach medzi doskami (preto mám domček pre sliepky z preglejky a všetky spoje pretmelené PUR tmelom), alebo medzi konštrukciou a tepelnou izoláciou. Ďalší možný problém dodatočnej tepelnej izolácie kurína je posunutie rosného bodu a veľmi pravdepodobné hnitie drevenej konštrukcie kurína. No a v zateplenom kuríne by sa s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote zvyšovala vzdušná vlhkosť. A takéto „zarosené“ sliepky ráno vybehnú do mrazu vo voliére… Tak toto určite nechcete.

Zimu treba skrátka vydržať, na jar bude teplejšie. A namiesto vymýšľania drahých a málo účinných spôsobov hľadať jednoduché a blbuvzdorné riešenia. Sliepka nesie zobákom a keď si nemôže sama nahrabať, čo potrebuje, musí jej to dodať chovateľ do krmítka.

Dokedy bude sliepka znášať?

Až do smrti, často počujem. Áno, je to pravda. Ak sliepka zdochne zavčasu. A keď bude žiť šesť rokov? To záleží.

Od čoho? Nosnica má geneticky dané, že za svoj život znesie asi 400 vajec. Na viac nemá „materiál“. Ak by priemerne znášala vajce každý druhý deň, tak je to 800 dní od svojich asi 5 mesiacov. To je spolu cca 30 mesiacov. Asi dva a pol roka. Ak by znášala priemerne každý deň (čo v zime samozrejme neplatí, to už vieme), tak sa jedná o 400 dní, teda spolu asi 18 mesiacov. Aký je problém?

Zhruba štyri kilá krmiva spotrebuje nosnica za mesiac. Teda 120 kilo alebo 72 kilo (priemerne sme rátali rovnakú spotrebu od prvého dňa vyliahnutia až do začiatku znášky a do konca znášky – pre príklad to snáď stačí aj takto zjednodušene). Skoro 50 kilo na jednu nosnicu, pšenica v starých cenách 17 eur/metrák. A keď vám bude desať sliepok niesť len každý tretí deň?

Prídavok vitamínov a minerálov, ktoré dávam svojim sliepkam, majú spolu s bielkovinami doslova centovú hodnotu nárastu na jedno vajce. Ale dokážu urýchliť produkciu vajec. Rovnako by to urýchlilo aj prisvetľovanie a tiež dobre urobené zateplenie/vykurovanie, len by to bola už iná matematika. Skúsenosti aj iných chovateľov ukazujú, že drvivú väčšinu „plánovaných“ vajec zvládne sliepka v dobrých podmienkach za dva roky znášania. A potom ide do polievky nie až tak stará sliepka, ako nosnica, ktorá dokázala svojich štyristo vajec znášať šesť rokov. Ej bisťu, drahý perkelt.

Samozrejme, že pri takomto uvažovaní je potrebné začať obmieňať nosnice v chove v určitých intervaloch. Ale to je už iný príbeh, na ktorom sa už pracuje a o jeho priebehu budem samozrejme tiež informovať.