Správny záhradkár spracuje všetko, čo sa mu na záhrade urodí. A to aj vtedy, keď to sám nesial a nesadil. Blíži sa to permakultúrnemu ponímaniu zužitkovať vo svoj prospech aj to, čo iní považujú za burinu. A platí aj o dnes už netradičnom ovocí, ako sú trnky a šípky.
Na dlhú dobu nepoužívanom pozemku sa aj také objavilo. Nedovolili sme to vyklčovať a sami sme len upravili rezom do dobrých tvarov tieto kríky na severnej strane našej záhrady. A hoci trnky tento rok na jar v kvite pomrzli, len zo dva razy sme stihli uvariť čaj z ich drobných bielych kvietkov, so šípkami to tento rok vyzerá celkom dobre.
Opäť sme naoberali z našich kríkov na likér. Najprv len do menšieho vedierka, nakoniec až 900 gramov, tak sme doplnili do základného výluhu v pohári najprv med, aby to nebolo kyslé, a potom aj vodku. Tri litre trojtýždňového výluhu zo šípok sa nám „urodilo“.
Precedenie šípkového výluhu po troch týždňoch
A pretože nám po návrate zo zimnej záhrady dobre rozprúdi krv, bol som naoberať znova. Tentoraz som za poldruha hodiny nazbieral skoro dve kilá šípok. Olinka ich opäť umyla a očistila a tentoraz sme nasypali 900 gramov šípok a 900 gramov medu do dvoch štvorlitrových pohárov. Viac ako dve fľaše vodky sa k tomu nevojdú, tak tretí liter dolejeme až do precedeného.
Hotová šípkovica a za ňou už sa chystá druhá várka 😉
Hádam bude dosť na celú zimu. Lebo chutí aj nám aj návštevám 😉 V najhoršom pôjdem znova nazbierať čerstvé šípky. Len tie po prechode mrazom obsahujú už menej vitamínu C. Farbu to však má stále dobrú. Taká dávka vitamínu C s medom musí byť dobrá aj proti chrípke 😉
