Ešte len teraz sme sadili priesady plodovej zeleniny a už sme zberali úrodu. Pravda, na úplne iných rastlinách. Ale už od mája sa môžeme začať „pásť“ pri prechádzke celou záhradou. Začína sa obdobie hojnosti a odmeny za našu starostlivosť.
Úplne prvou „plodinou“, ktorú sme tento rok jedli z našej záhrady, boli listy medvedieho cesnaku, ktorý sa pomaly rozširuje. Vraj sa to rozbujnie ako burina, tak nie sme vôbec proti.
Zato pažítka sa už rozbujnela, na kamennej špirále sa cíti ako doma. Až tak doma, že utláča iné rastliny. Koncom apríla jej Olinka trochu „pristrihla krídelká“ a čo sme nestihli jesť, to skončilo ako mulč pri plote.
Potom prebralo štafetu ovocie. Ako prvý v záhrade dozrieva zemolez. Nepotrebuje kyslú pôdu a iné fajnovosti, ale ponúka plody podobné čučoriedkam.
Máme ich niekoľko druhov na niekoľkých kríkoch na rôznych miestach. Rovnako ako jahody.
Tieto sú od plota pri bráne. Ďalšie dozrievajú pod stromami o niečo nižšie a tiež sú v záhonoch vedľa zeleniny a kvetov. Dopĺňajú ich drobné mesačné jahody pod inými stromami. Stačí sa prejsť záhradou a všade niečo ochutnať.
Prvý výsev reďkoviek nám niečo vyžralo v zemi. Druhý a tretí výsev na iných miestach ale už rastie a dozrieva, prvé sme ochutnali fialové reďkovky z pareniska, ktoré ako parenisko fungovalo len týždeň pre vysoké jarné teploty. Trochu štípali pre nepravidelnú závlahu, ale chutili skvele a šťavnato.
Keď k tomu pridám sľubne sa rozvíjajúce plody muchovníkov, egreší, ríbezlí ale tiež ovocia na stromoch a cibule v záhonoch, musím povedať, že sa mi v záhrade začína páčiť čím ďalej tým viac.