Hokaido patria k našej obľúbenej zelenine, či už sa pestovania týka alebo konzumácie. A hlavne máme pre ne veľmi dobré miesto, takže aj tento sme nejaké semená zasiali. Lenže každý rok je iný a tento rok sa nám urodilo menej tekvíc a tiež sú o niečo menšie.
Bývalé staré hnojovisko pod bývalým starým ovčínom sa ukázalo ako dobré miesto pre pestovanie tekvíc. Podpovrchová voda a dostatok živín dávajú každý rok bohatú úrodu, hoci plocha pre pestovanie hokaido má asi 30 m2. Aby sa živiny rýchlo nevyčerpali, každý rok je miesto výdatne mulčované enormným množstvo sena, ktoré bráni vysušovaniu pôdy a tiež nedovolí burine rásť, kým sú tekvičky malé. A rozložené predstavuje výdatnú porciu živín.
Tekvice po počiatočnom zaliatí po výseve nedostávajú extra dávku vody, aj tak musí byť miesto ohradené armovacími betonárskymi sieťami, aby nás nevytlačili zo záhrady. Vo vyhradenej ploche dávame vždy niekoľko semien do štyroch či piatich hniezd. Tento rok sa nám pekne ujali na troch, na štvrtom zase vystrájala nejaká pôdna háveď a tak musela Olinka miesto dosievať. Aj keď tu boli tekvice menšie, po čase sa rovnomerne zapojili a celá plocha predstavovala jednu zelenú džungľu, kde sa neskôr po veľkých žltých kvetoch začali objavovať oranžové plody.
No priebeh počasia u nás tento rok sa podpísal aj na menšej úrode tekvíc hokaido. Zopár sme ich v priebehu leta upotrebili najmä v spojitosti s pečením solárnych kohútov, a v septembri pred ohlásenými dažďami sme ich pozbierali, aby nám „na roli“ nehnili. Celkove sme pozbierali cca 60 kusov hokaido a hmotnosť celej úrody je asi 50 kg.
Po minulé roky na rovnakej ploche a rovnakým spôsobom sme dopestovali do sto tekvíc a hmotnosť bola tiež cca sto kilogramov. Počas skladovania sa môže do marca či apríla až tretina znehodnotiť a končí na komposte. Keďže ale osivo nekupujeme, lebo si odkladáme z našich tekvíc už roky a tiež nekupujeme syntetické hnojivá, nič okrem času nás pestovanie hokkaido nestojí a aj tie zhnité tekvice na komposte nepredstavujú žiadnu materiálu škodu či vynaložené náklady.
Nedávno som si všimol pri nákupe v Lidli, že ani u nich predávané hokaido nie sú nejak extra veľké, teda aj iní pestovatelia mali rovnaké „problémy“ ako my. Zavlažovaním by sa zrejme dosiahli väčšie plody, ale podľa mňa to nedáva ekonomický zmysel ani vtedy, keď na zavlažovanie používam vodu zo studne a elektrinu pre čerpadlo z vlastnej fotovoltickej elektrárne.
Tú radšej využijeme na varenie skvelej polievky z hokaido alebo si opäť upečieme nejakého kohútika spolu s tekvicou a cviklou na našej cibuli 😉
