Každý rok spotrebujeme do desiatky vyhodených vianočných stromčekov, niekoľko vriec borovicových šišiek, radi by sme pestovali čučoriedky. Keď k tomu pridáme permakultúrny spôsob používania našej záhrady, musí vám z toho vyjsť jediné. Prestať riešiť dodávku materiálu zvonka a prejsť k využívaniu vlastných zdrojov. A potom sú veci, ktoré si za žiadne peniaze nekúpite.
Množstvo ihličnanov sa v našej záhrade nachádzalo vo forme mobilnej zelene. Či už vo veľkých plastových kvetináčoch alebo v čiernych plastových stavebných nádobách, kalfasoch. Niekoľko ihličnanov v nich skončilo po použití ako vianočné stromčeky. Nevyhodili sme ich, ale presadili do lepšieho. Niektoré sme kúpili ako malé sadenice. A najväčšou kuriozitou sú malé borovice, ktoré vzišli zo semien, vytrúsených zo šišiek použitých ako mulč pre iné rastliny. Nejaké jedličky sme vypestovali z kúpených semien.
Na vysadenie stromčekov potrebujete miesto. To sme vybrali už dávnejšie. Na vrchu záhrady sme mali množstvo náletov, trnky, šípky, černice, hotovú húštinu. Postupne sme toto miesto vyčistili a nedávno aj oplotili. Pred (očakávanou) daždivou jeseňou Olinka všetky stromčeky postupne vysadila, v termíne určenom lunárnym kalendárom.
Nejaké nálety tam ešte ostali, postupne ich odstránime, ako budú nové stromčeky rásť. A tie svetlé kopy? Zo starého prístrešku som Motúčkom poodvážal rozpadnutú pec na chlieb z pieskovca.
Po vysadení sme stromčeky poriadne poliali, do Motúčka vieme naložiť 14 päťlitrových bandasiek s dažďovou vodou zo suda spod čatorne.
Niektoré stromčeky sú vysadené celkom husto pri sebe. Pretože sú určené pre neskorší výrub. Vetvy s ihličím vieme využiť ako mulč, kmienok na oheň pre opekanie. Tým sa ostatné stromy trochu preriedia a budú mať viac miesta na rast. Očakávame, že spad ihličia postupne vytvorí kyslejšie prostredie, kam vysadíme čučoriedky, aby tu rástli v prirodzenom prostredí bez pridávanej rašeliny a rôznych okysľovadiel pôdy.
