Začali sme stavať vŕbový plot

Horná lúka nad oplotenou časťou záhrady je v pozemkovej knihe vedená ako ovocný sad. A sami pre seba takú veľkú lúku nepotrebujeme. Už od začiatku sme plánovali na toto miesto zasadiť ovocné stromy, na ktoré v dolnej záhrade nemáme miesto. Stromy však potrebujú ochranu pred srnčou zverou.

Podľa slov pamätníkov sa kedysi na tom mieste oralo. Pravdupovediac si viem len dosť ťažko predstaviť orbu na svahu so sklonom až 30°. No v tráve sú aj zvyšky starých pňov. A stopy po srnách aj jeleňoch, ktoré tu majú promenádu v lete aj v zime.

Sadiť stromy a neochrániť ich je rozsudok smrti pre ne. Mladé výhonky aj kôra je pre srny v tuhej zime pochúťkou a vidno aj na stromoch v susednej záhrade, tu ale rastú stromy z náletu. Poniektoré už dorástli… Takže nám bolo jasné, že ak plánujeme rozšíriť ovocný sad aj mimo súčasné oplotenie, musíme rozšíriť aj oplotenie.

Lenže dvesto metrov plota nie je sranda ani postaviť ani zaplatiť. A ani vtedy, keď ho urobím na stĺpoch so zemnými vrutmi, tak to za jeden deň pri tej dĺžke neurobím. Možno za dva dlhé letné dni by som si trúfol, keď si materiál vyveziem na kopec Motúčkom. Ale tá cena tu stále ostáva.

Už pri plánovaní záhrady, keď sme ju kupovali, sme zvažovali aj inú možnosť. Živý plot. Ale nie ten klasický široký vysoký zelený plot, ako býva v okrasných záhradách. Živý zelený plot z vŕby. V zahraničí sú celkom bežné a aj v našich končinách sa začínajú objavovať čoraz častejšie. Ale ako aj na obyčajný plot z pletiva aj na vŕbový plot potrebujete materiál, veľa materiálu.

Vŕby sme zasadili vlani pred Veľkou nocou na miesta, ktoré sa ukazovali ako vlhké viac, než je zdravé. Pestovali sme ich bez toho, aby sme im zasahovali do života. Chceli sme vedieť, ako sa im bude dariť. Do jesene sa vytiahli poniektoré aj do dvaapol metra výšky.

Žiaľ len niektoré a niektoré boli celkom pokrivené, najmä tie pri plote vo dvore. A mnoho prútikov dorástlo len do metrovej výšky. Vybrali sme tie, ktoré mali maximálnu výšku, k nim niekoľko dvojmetrových, ktoré vyzerali použiteľne a vystrihli ich pár desiatok na začiatok stavania vŕbového plota. Okrem prútikov som si pripravil náradie na ich zasadenie. Mierku z latky a skladacieho metra, vytvoril som „hokejku“, ktorá na kratšej strane merala 21 centimetrov, ideálnu vzdialenosť na rozostup vŕbových prútikov. Ďalším nevyhnutným a osvedčeným nástrojom bola akumulátorová vŕtačka s SDS vrtákom 12 x 600 mm a menšia akuvŕtačka s vrtákom SDS 10 x 200 mm. Posledným dôležitým nástrojom je uholnica s vodováhou z Lidla, pretože plot má byť založený pod uhlom 60° a navyše sme ho budovali vo svahu. No a nesmie chýbať práškový zakoreňovač, bez neho Olinka nič nesadí.

Ako miesto, kde začneme s naším novým vŕbovým plotom, sme si vybrali severozápadný roh záhrady, na konci pletivového oplotenia. Naša lúka na severe hraničí so susedovou parcelou s náletovým porastom, ktorý tesne nad plotmi prechádza v černicový nízky porast a lúku. V zime sme si všimli hojnosť stôp srnčej zveri. Radi by sme im postup týmto smerom zahradili.

Na mieste geodetickej značky som zatĺkol vysoký kolík a natiahol špagát s oceľovým lankom smerom k stĺpu plota. Mal som tak vyznačenú líniu hranice pozemku a v okolí napnutého špagátu sme očistili šípové kery, suché halúzky aj černice na zemi, aby sme sa dostali až na pôdu. Potom sme už mohli začať sadiť vŕbové prútiky.

Pretože sme nemali dostatočný počet dosť dlhých vŕbových prútov, kombinovali sme jeden „poctivý“ s jedným slabším, snáď dorastú. Nastavil som uholnicu tak, aby som pomocou vŕtačky mohol vyvŕtať dieru do zeme pod uhlom 60° a do nej sme zastrčili prútik, ktorého koniec Olinka namočila do zakoreňovača. Vedľa prútika v zemi sme zasadili rovnakým spôsobom slabší prútik, pomocou mierky sa posunuli o cca 20 cm a opäť som vyvŕtal dve diery do zeme, jednu hrubšiu a druhú tenšiu a opäť sme zasadili dva prútiky. Keď sme mali už niekoľko takýchto dvojíc v zemi, nastavil som na uholnici nový uhol (pracujeme vo svahu, jeho sklon bolo treba odpočítať alebo pripočítať k uhlu 60°) a sadili sme prútiky opačným smerom. Diery som vŕtal pred už zasadené prútiky. Po zastrčení dvojice prútikov sme začali vzájomne sa križujúce prútiky prepletať a spájať papierovým spojovacím pásikom, zosilneným tenkým drôtikom. Ten sa po cca roku rozpadne, takže nebude škrtiť rastúce vŕby, ale v začiatku nám pomôže celú „konštrukciu“ spevniť. Výhoda viazania týmito pásikmi je tá, že vo vonkajšom náprsnom vrecku pracovného kabáta som mal celý zgumičkovaný zväzok asi 500 kusov pásikov o dĺžke 20 centimetrov, stačilo len zobrať a zviazať, žiadne zdržiavanie s odmeriavaním a strihaním špagáta.

Dva a pol metra dlhé vŕbové prúty by sa mali sadiť do hĺbky cca 50 centimetrov. Krátke sadenice sa dávajú do cca 20-25 cm hlbokej jamy. Odborníci na sadenie vŕb odporúčajú rýľ alebo dlhší štychár, trochu s ním zakývať a rozšíriť jamu, vložiť sadenice a zasypať substrátom. IMHO zbytočná námaha. Sadenie vŕb pred rokom sa mi osvedčilo pomocou vŕtačky, preto som nevidel dôvod robiť to teraz inak.

Príprava miesta na sadenie plota nám zabrala trochu času, doobeda sme robili aj niečo iné, takže sme v sobotu podvečer odložili náradie a nechali si pokračovanie na nedeľu. Do plota sme sa pustili opäť až okolo obeda. Vystrihli sme opäť z prútikov vŕby pri dome aj pri plotoch tie, ktoré boli svojou dĺžkou a rovnosťou vhodné na plot a pokračovali v sadení za pomoci uhlomera, vŕtačky a zakoreňovača. Aj napriek vyvŕtaniu dier do mäkkej zeme sa nám zasunúť sadenice pol metra do pôdy darilo len ťažko, a to sme občas jeden prút tlačili aj dvaja. Predstavte si, ako v rozprávke dedko s babkou ťahali repu. Len my sme obaja držali prútik vŕby a tisli ho do zeme… No a samozrejme sme križujúce sa dvojice prútov prepletali a zväzovali. Pri tom sme kontrolovali správny uhol a prípadne ho upravili. Tie prútiky nie sú úplne rovné, zohnuté sú najmú dole a občas šli niekam úplne inam, ako sme chceli. Plot nie je celkom milimetrovo geometricky presný, ale je to prírodný plot a svoj tvar aj veľkosť drží.

Keď sa nám minuli všetky prútiky, dôkladne sme poliali všetky nové sadenice a Olinka ich zamulčovala senom. Aby sme celú konštrukciu spevnili, upevnil som ju nie len k plotu, ale aj k trom kolíkom, ktoré tu nechám, kým celý plot dobre nezakorení.

Na vrchu by mali byť prútiky zahnuté smerom dolu a pripevnené k asi piatemu prútiku v protismere. Keďže sme ale naplánovali vŕbovú ohradu vysokú stoosemdesiat centimetrov, aby ju srny ani lane nepreskočili, ostalo nám z niekoľkých prútikov len pár centimetrov a nemohli sme ich zahnúť a uviazať, okrem jedného na ukážku (vpravo pri plote).

Asi sme boli veľmi optimistickí, ale plot je krátky. Celkove sme použili 96 prútikov a vybudovali ohradenie dlhé šesť metrov. Mohol byť dvojnásobnej dĺžky, ale sadiť prútiky len po jednom som nechcel. Predsa len musíme brať do úvahy, že hrozí, že sa nie každý prút musí ujať a potom, plot z dvojíc vŕbových prútikov je pevnejší a aj krajší. No podarilo sa nám prehradiť voľnú lúku a zver už musí cez černicový porast alebo „les“ vyššie.

Čo bude teraz?

Samozrejme, že čakáme, ako sa nám zakorenia prúty, najmä tie, ktoré majú cca poldruha metra a sú v dierach len 20 cm hlbokých. Zem je vlhká, občas prší a keď je sucho, boli sme ich popoludní po práci poliať. Sú zamulčované, takže nehrozí veľký výpar vody.

Čakáme, či sa potvrdí predpoklad, že zasadené prútiky dorastú do dĺžky tak, aby sme im konce mohli zahnúť a upevniť. Ak nie, urobíme oblúkové zakončenie z niektorej z nových bočných halúzok.

Spočítal som, že na koreni ostalo asi 70 priamych halúzok, ktorým stačí dorásť do potrebnej dĺžky a budú sa dať použiť na pokračovanie výstavby plota. Stále to ale nebude až k prvej geodetickej značke. No určite plot o pár metrov predĺžime už koncom leta z toho, čo nám dole vo dvore vyrastie. Vŕby sa dajú sadiť aj na jeseň.

Vlani sme sadili 250 sadeníc vŕby prútikárskej (salix viminalis) a z toho máme cca 170 prútikov na vysokú ohradu. Keby sme chceli ohradu do výšky cca 120 cm, máme takých 250 prútikov. Teda takých 14-15 metrov ohrady. Už keď sme ich kupovali, tak sme vedeli, že to nie je produkčné množstvo, ale len sadba. Z tých 250 kusov sa len asi tri neuchytili, ale dve tretiny rastú na mieste, kde je málo vody. Teda vody menej, ako v najmokrejších častiach záhrady. Vŕby tu síce rastú, ale pomaly a majú malé prírastky. Prvý rok v záhrade sme síce všeličo sadili a budovali, ale hlavne pozorovali. A zistil sme aj to, ako vlastne voda po pozemku tečie.

Pri strihaní prútov na ohradu sme odstrihávali bočné výhonky niektorých prútikov alebo zakrivené spodné konce prútikov. A tie boli zasadené ako nové sadenice. Ďalšie pôjdu do zeme v najbližšej dobe. Využijeme všetky tie pokrútené prútiky a bočné výhonky. Ideálne by sme potrebovali zasadiť ďalších asi tisíc prútikov, to však nehrozí. Začneme ale polievať existujúce vŕby na miestach, kde je menej vody, nech podporíme ich rast. Budúcu jar by sme mali radi materiálu aspoň na 50 metrov ohrady, ak nie viac.

Klasický živý plot rastie do výšky aj do šírky. Vŕbový len do výšky, udržiava sa úzky. Samozrejme, že ho treba obstrihávať, ale tak ako ani tráva pre nás nie je problém, ale drahocenná surovina, tak to bude aj s vŕbovými výrastkami na ohrade. A ak spodné výrastky priamo na plote dorastú do výšky dva a pol metra, tak by to znamenalo, že plot si produkuje sám sebe stavebný materiál.

A povedzte, kto si môže povedať, že si dopestoval svoj plot v podstate zadarmo?

Už na jeseň by sme mohli na hornej lúke sadiť prvé ovocné stromy. Zatiaľ ich budeme chrániť jednotlivo pletivom. Ako sa bude vyvíjať náš vŕbový plot, o tom samozrejme rád napíšem.