Hneď prvú jar sme zasadili v záhrade aj vŕby. Vlani na jar sme zberali prvú úrodu a tento rok sme začali po vlaňajších skúsenostiach o niečo skôr. Keďže je vo februári stále dosť málo denného svetla a navyše ani počasie nie je ideálne, tak sme za jeden víkend stihli asi tak polovicu. Ale aj tak to vyzerá sľubne.
Najviac vŕby rastú v apríli a máji. Ak je dosť tepla a dosť vody, tak sme pozorovali aj desaťcentimetrové denné prírastky! No keďže vody máme veľa nie v celej záhrade (našťastie – zatiaľ), tak aj vŕby niekde rástli a niekde pomenej. Hlavným cieľom bolo teda odsať prebytok vody z dolnej časti záhrady a dvora, ďalším vyprodukovať dostatok materiálu.
Na začiatok sme zasadili 250 kúpených sadeníc prútikárskej vŕby (Salix Viminalis) a po prvom zbere sme dosadili asi 150 ďalších sadeníc, už z vlastnej produkcie – v podstate odpad. Z tých 250 sadeníc ale len tak tretina splnila plán produkcie, asi 100 prútikov na stavbu plota nestačilo. Preto som druhú jar intenzívne zalieval nie len nový vŕbový plot, ale aj sadenice na suchých miestach.
Oplatilo sa. S výnimkou rozširujúcich sa malín, kde som cintľavé vŕby v zime zlikvidoval, aby sa dalo chodiť okolo nového plota, sa vŕbam popri plote darilo, aj tu vyrástli solídne prúty. Ovšem v dolnej časti záhrady a v predzáhradke boli vŕby priam exkluzívne. Najvyššie dosahovali výšku tri a pol metra!
Vŕby v predzáhradke nás zbavili vody
Aj vo dvore sa už dá chodiť suchou nohou vďaka vŕbam
Tak sme sa druhý februárový víkend pustili do ich zberu. Teploty okolo 3 °C, vlhko a hmla. Našťastie termosky s kávou aj čajom to istili, ale štyri hodiny v takých podmienkach úplne stačia. V sobotu sme vyklčovali vŕby v predzáhradke, v nedeľu vo dvore. A keď píšem vyklčovali, tak to aj tak myslím. Vlani sme zberali len prútiky s priamy využitím na plot. Všetky krátke sme nechali na koreni, nech druhý rok podrastú.
Vŕby sme zrezali tesne nad zemou
Aj podrástli. Lenže máloktorý sa predĺžil, väčšinou sa objavil nejaký bočný výhon, ktorý nedržal priamu líniu. A tak sme delili „produkciu“ do troch tried.
Ja som veľkými nožnicami vysekol všetky prúty na vŕbach do radu tesne nad zemou. Nechal som malé kýptiky, aby mohli vyrašiť nové prútiky na jar. Olinka malými nožnicami odstrihávala drobné halúzky, nepoužiteľné na nič a triedila prúty podľa tvaru a veľkosti na tie, ktoré pôjdu na plot a menšie, ktoré pôjdu na zapletanie plotového dielca, ktorý zakrýva susedovu špatnú komoru.
Stredné prúty na vypletanie, malé do štiepkovača
Z asi 50 sadeníc máme v dome v chlade uložených asi 150 prútov, na ktorých ešte bude pokračovať selekcia, takže asi 120 prútikov by malo byť použiteľných. Na zapletenie sa tiež dosť ušlo a štiepkovač spracoval odpad o objeme asi 70 litrov. Zaujímavé obohatenie kompostéra.
Nepoužiteľné prúty boli zoštiepkované
Nepoužiteľné prúty boli zoštiepkované
Ešte nás čaká približne rovnaké množstvo vŕb v dolnej časti záhrady a tiež niečo bude pri plote.
V zásade môžem napísať, že ročné prútiky, na fotkách zelené, sú väčšinou priemeru asi 10-12 mm a rôznej dĺžky od pol do troch metrov. Dvojročné prúty majú sivú farbu a sú hrubšie, ročné prírastky na nich sú zelené. Na rozdiel od ročných halúzok nie sú priame, ale často vykrivené alebo majú bočné výrastky. Často sú tieto bočné halúzky z dolnej časti vhodné na zapletanie. Dvojročáky sú navyše dole trochu vykrútené a musia sa skrátiť.
Preto sme všetky vetvy odrezali a necháme vyrašiť nové prútiky. Kým prvý rok boli na každej sadenici priemerne štyri prútiky, druhým rokom ich bolo minimálne dvojnásobok. Tretí rok ich môže byť ešte viac, no plánujeme na jar robiť prebierku, aby nám vŕby nezavalili ani plot ani hrozno. Kratšie alebo nevhodne rastúce prútiky vieme využiť na budovanie malých oplotkov, prípadne opäť zoštiepkovať.
Senzačné! My sme zasadili v prvom roku 100 sadeníc Salix Viminalis, ale približne polovica z nich živorí v spoločnosti odrastených veľkých líp (predpokladám, že tie lipy im nedovolia prežiť, lebo im odoberajú vodu). Zvyšné vŕby krásne rastú, mocnejú. Našim cieľom bolo vytvoriť prírodnú bariéru a zabezpečiť si materiál na vypletanie a mulč. Mám radosť z toho, že som naďabila na niekoho, kto sa vybral podobnou cestou ako my.
Podobne živorili vŕby v blízkosti starej jablone a malín na kopci. Nie je to len nedostatkom vody, ale aj nedostatkom svetla.
Medzi jabloňou a malinami sme mali asi stovku sadeníc, ktoré som prvý rok nechal tak a druhý pravidelne až do júna zavlažoval, výrazne im to prospelo.
Je fakt, že aj po ostrihaní do konca mája prútiky dorastú a opäť budú zakrývať bordel u susedov.
Nech sa vám v pestovaní vŕb darí a nech je dosť materiálu pre všetko plánované použitie!