Technické výrobky z Lidlu na tomto webe spomínam často. Či už pod starou značkou Flarabest alebo novou Parkside. Považujem ich za kvalitné pre hobby či gazdovské používanie pri rozumnej cene. No nie vždy sa všetko podarí a sú výrobky, ktoré si už zrejme v Lidli nekúpim.
K mojím obľúbeným patrili aj záhradné nožnice z tohto reťazca. Dobre padli do ruky, boli z kvalitného materiálu, dlho vydržali, dobre strihali a neboli drahé. V minulosti stáli okolo päť eur, čo je oproti profesionálnym nožniciam bagateľ a na to, čo vydržali, som na ne nemohol povedať krivého slova. A každému som ich rád doporučoval. No boli časy, boli, ale sa minuli.
Pre objektívnosť musím ale popísať, ako ja tie záhradné nožnice Parkside používam.
Nie som žiadny ovocinár, nestrihám ovocné stromky ani kríky a už vôbec nie kvety. Všetky okrasné aj produkčné dreviny má na starosti u nás moja polovička. Ja som skôr ten likvidátor. Odstránenie nadbytočných černíc alebo už starých výhonov černíc, šípok či rozrastajúce sa alebo staré trnky. Likvidácia náletových drevín v plotoch a čistenie pozemkov. Príprava terénu pod nové ploty alebo masové strihanie vŕb v zime, kde na čistote a kvalite rezu až tak nezáleží. Takže pristupujem k tomuto náradiu dosť benevolentne a nerobím si nároky na špičkovú kvalitu náradia a práce s nimi. Na takéto použitie používame skutočnú kvalitu od Fiskars a nebojíme sa zaplatiť za ňu primeranú cenu. No ak hrozí, že občas často zastrihnem do starého a zabudnutého pletiva (po predchádzajúcich majiteľoch pozemkov), tak je mi ľúto nivočiť Fiskars a preto som zvolil lacnejšie Parkside, ktorých mi nebude ľúto, ktoré ale dobre strihajú, minimálne na to, čo od nich pri tejto práci očakávam.
To, čo predvádza Lidl so záhradnými nožnicami minulý a tento rok, se nadá nazvať nijako inak, ako fraška. To, že mi po piatich rokoch na nožniciach prskne strunka, to nepovažujem za problém kvality. To je skrátka vekom. No ale keď sa mi po pár týždňoch začnú nožnice rozpadávať, to problém kvality je. Najprv mi vypadla z nožníc páčka, prepínajúca veľkosť otvorenia čeľustí. Nožnice už strihali len s malým roztvorením. No dobre, dá sa. Aspoň ich nebudem preťažovať. No keď sa mi začalo vyštrbovať „želiezko“ proti ostriu, to už ma štvalo. Trochu som to prebrúsil, ale po pár týždňoch som nožnice vyradil. Ďalší kus z podobnej série doviedol protikus do dokonalosti. Dospodu narovnaný, doboku vyhnutý. Strach a hrôza. To ich robia z blata?
Túto jar som si kúpil dvoje nové. Moja chyba, mal som si ich lepšie pozrieť, plastové rúčky v takej divnej zelenej farbe, ktovie, u koho to dali vyrobiť. Skúsil som s nimi strihať v mojich pracovných rukaviciach, šmýkalo sa to ako po slanine. Takže strihať len s ľavou rukavicou. A že boli konce strihov zhúžvané? To pri mojej práci nevadilo, čo ma ale zdržiavalo, bolo uvoľnenie zaseknutých čeľustí. Po mesiaci som kúpil (ja viem, moja chyba) opäť ďalšie, tentoraz už mali tie správne rúčky zo správneho materiálu a tiež správnu dĺžku čeľustí, nie ako tie minipidi detské hračky.
V ruke sa nešmýkali, ale čo je to za materiál? Len trochu zelenšie stonky a už sa namiesto strihu húžvali a samozrejme ostrie sa vyhlo do boku oproti protikusu. Tvrdý kov a pevný spoj si inak predstavujem. Ako vravím, u mňa je to na likvidáciu náletov alebo skracovanie do kotlíka, ale predstava, že by sme s týmto strihali a kaličili naše ovocné stromy a kríky ma polieva studeným potom. To je aj zadarmo drahé a Fiskars sú proti tomu lacné, lebo nenarobia škodu na stromoch.
Takže za mňa tomu dám poslednú šancu. Celokovové nožnice, čo budú v predaji koncom apríla. A potom ich radšej zahodím za psom, ale nie naším!
