Január je studený a to tak, že riadne. Nočné mrazy klesajú nezriedka k dvadsiatke a cez deň býva vždy niekoľko stupňov pod nulou. Celodenný mráz sa podpísal aj na teploty vo vnútri kamenného domu a tiež na veciach v ňom.
Sami sme boli zvedaví, aké to bude v dome, keď bude mrznúť. Dom je starý, kamenný, základy a podlahy bez izolácie proti spodnej vode. A vody je na pozemku dosť. Strechu sme na jeseň dali poreparovať, aby do domu nepršalo, ale spodná voda je veľmi vysoko. A v dome sa samozrejme nekúri. Nanajvýš vyvetráme a pustíme dnu trochu tepla, keď cez víkend prídeme a vonku je teplejšie a svieti slnko.
V dvoch miestnostiach máme teplomer, jeden s pamäťou. Keď je vonku po nočnom mraze konečne -3 °C, tak v dome je takých päť pod nulou 🙁 V jednej miestnosti máme v bedničkách pod novinami a dekou jablká a hneď vedľa cukety aj hokaido tekvice. Všetko je zamrznuté ako štolverk. Jablká občas prinesieme domov a hneď po rozmrazení ich Olinka uvarí so škoricou a klinčekami na kompót. Takto sa dajú jesť, chutia výborne a ešte aj zahrejú. Cukor nepridávame, keby sa pýtal niekto, kto nás nepozná 😉
Minulý týždeň som zistil aj ďalšiu nepríjemnosť. Vydula sa podlaha v poslednej miestnosti. Takže dvere idú otvoriť len do polovice. Našťastie nimi prejdeme, ale nič nosiť nepotrebujeme. Teraz čakáme na odmäk, že sa podlaha vráti do „starých koľají“. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo nechceme investovať do starého domu. Opraviť strechu, omietku, okná by stálo kopu peňazí a vždy to bude starý dom. A kto ho bude kúriť?
Zamrznuté tekvice zvykneme raz do týždňa rozpoliť na kompostovisku. Semiačka chutia vtákom, po rozmrazení by sa tekvica nedala jesť. Ale na jeseň sme sa ich najedli dosýta a rástli samé, takže nám to nie je nejak extra ľúto.
Túto zimu sme si overili, že keď riadne mrzne, dom nie je vhodný na uskladnenie ovocia a zeleniny. Náradie ostalo v ňom, ale akumulátory som vybral a mám ich v teple, vozím ich do záhrady len keď plánujem niečo robiť, napríklad stavať plot v mraze. V zime ma ešte čaká nejaká práca, najmä upratovanie a vysávanie v dome sme ešte neskončili. Ale pravdupovediac, už sa obaja tešíme, keď mrazy ustúpia a v záhrade budeme vedieť vydržať dlhšie, ako dve hodiny.
