Kým prvé priesady plodovej zeleniny len teraz išli do zeme, tak sú druhy zeleniny, ktoré sú k dispozícii na jedenie už teraz. Nevadí im trochu chladnejšie počasie, keď majú dostatok vody. A tak prvé tohoročné plody našej práce skončili na tanieri.
Pred pár dňami Olinka pri kontrole hriadok objavila, že pod zelenými lístkami reďkovky zo zeme vykúkajú červené guľky. A zrazu boli v jedlej veľkosti a nedalo sa neochutnať ich.
Na výsev koreňovej zeleniny si Olinka vybrala viacero miest. Časť semien našla svoje miesto na novom vyvýšenom záhone, najprv pod netkanou textíliou a neskôr, keď sa objavili drobné pravé lístky, tak už na čerstvom vzduchu a slnku.
Druhé miesto je na mulčovanom U-záhone hneď vedľa. Pôdu nebolo treba rýľovať ani inak kypriť. Pretože sa stará nástieľka čiastočne rozložila, na jar ju Olinka obnovila novou vrstvou slamy. Tá udržala pôdu nielen kyprú, ale aj vlhkú, takže nebolo treba veľmi polievať, len opatrne.
Takéto skvelé podmienky svedčia zelenine, reďkovky sme už ochutnali. Obaja ich máme veľmi radi, takže sa aj veľmi rýchlo zjedia. Ale ako vlani, aj tento rok bude nasledovať druhý a aj tretí výsev. A ako vyzerá nová reďkovka na tanieri?
Toto sú moje obvyklé raňajky. Olinkin kváskový chlieb doma pečený s tvarohovou nátierkou, domáce vajíčko, šunka z mäsa a syr z mlieka, bez zbytočných prídavkov. A už aj s domácou reďkovkou. I čaj, ktorý k tomu pijeme, je tiež z bylín z našej záhrady.
