Tohoročný priebeh jari zamotal hlavu nejednému pestovateľovi a záhradkárovi. Po horúcom a suchom apríli sme všetci očakávali, ako to bude so „zmrznutými“. Počasie už by bolo na výsadbu zeleniny, ale neprídeme o ňu? A keď vysadíme skôr, mohli by sme mať aj úrod skôr? Týmto pochybovačným otázkam je u nás už koniec.
Nevýhodou zeleniny je, že je v našich podmienkach v podstate letničkou. Na jar treba vysiať a vysadiť, na jeseň po zbere úrody rastliny hynú. Aby sme zaistili dostatok úrody, treba vystihnúť čas na výsev, ani skoro ani pozde, potom má zelenina šancu vyrásť a dozrieť.
Pretože priesady nekupujeme, ale Olinka ich pestuje doma prevážne zo semien z vlastnej úrody zeleniny, môžeme si dovoliť aj trochu experimentovať a tiež pestovať viacej priesad, než v skutočnosti potrebujeme rastlín na záhrade. Okrem toho tým minimalizujeme škody tým, že nám mladé rastliny vysekne medvedík, aj napriek tomu, že Olinka pri sadení priesad dáva aj Talpu, odpudzovací prášok, alebo obžerú slizniaky.
Vyvýšený záhon sa nám osvedčil na papriky aj paradajky
A tak som navrhol, že časť paradajok dáme do záhonov už koncom apríla, bez ohľadu na pranostiky, ale s ohľadom na aktuálnu posunutú jar a vysoké teploty. Ak prídeme o tretinu sadeníc, nebude to katastrofa, ak sa nič zlé neprihodí, bude úroda o pár týždňov skôr.
Mulč udrží vlahu
Predsa len strašiak májového ochladenia tu stále bol, otázkou bolo kedy príde a ako veľmi sa ochladí. Veď pri zotmení boli májové teploty okolo 20 stupňov a denné atakovali tridsiatky. Keď ale Lunárny kalendár ukázal, že 13. až 15. mája je ideálny čas, Olinka sa pustila do práce, aj napriek tomu, že na pondelok bol avizovaný dážď.
Naše vyvýšené záhony sú trvale zamulčované slamou a ľudia očakávajú, že pre svoju výšku budú skôr suché. Opak je pravdou, ešte pred májovými dažďami bola pôda pod slamou vlhká a sadenie priesad išlo ľahko. Iná situácia bola vedľa, tu badať silný vplyv spodnej vody a na dvoch miestach meter od seba bola situácia diametrálne odlišná. Jedno miesto beznádejne suché aj pod vrstvou mulču, vedľa vlhko. A pred dvomi týždňami o dva metre ďalej sadila Olinka paradajky do blata, hoci celá ulica „nadávala“, ako je všade sucho. Nuž, medzi rotavátorom a mulčom rozdiel predsa len je 😉
V zemi skončilo päťdesiat koreňov paprík a podobný počet paradajok. To ale nie je všetko. Na utorok nám ostali uhorky a tekvice hokaido aj nejaké cukety.
Uhorky pri osvedčenej opore
K osvedčenej konštrukcii z dvoch kusov betonárskej výstuže sa nám zmestí po päť hniezd z každej strany. K prvej dvojici boli vysiate semená pred dvomi týždňami, vyklíčili na troch miestach. Tak do ostatných hniezd Olinka vysadila doma predpestované sadenice, vo väčšine sadbovačov vyklíčili dve semená.
Najlepšie miesto pre hokaido
Na spodku tohto prehnojeného a premokreného miesta dávame už tradične tekvice hokaido. Tentoraz tu našlo svoj nový domov jedenásť sadeníc. Viacej, ako vlani, pretože o hokaido je veľký záujem aj medzi našimi známi a návštevami v záhrade. A samozrejme si ich pečieme, zapekáme alebo varíme aj sami a dajú sa do jari celkom dobre skladovať. Tak dúfam, že sa im bude dariť a úroda bude opäť bohatá.
Okrem toho nám vyklíčilo celkom dosť uhoriek aj na „hruškovom“ záhone v rohu záhrady a zostali nejaké priesady aj pod stromy. Jediné, kam paradajky nedáme, sú závesné vaky. Bola to sranda, ale mať päť rajčín alebo päť kilo rajčín z rovnakej priesady už sranda nie je.
Po vysadení priesad prišlo avizované ochladenie. Denné teploty ledva dvadsať stupňov, nočné medzi 12 a 15. Aspoň sa tak rýchlo neodparí voda z pôdy z občasných dažďov. Uvidíme, kedy budeme musieť našu zeleninu intenzívne polievať.
