Je dobré vedieť, koľko elektriny spotrebujeme celkove, aj koľko má spotrebu ten-ktorý elektrospotrebič. Nie iba preto, aby sme správne nastavili zálohy distribútorovi a dodávateľovi a vyhli sa tak nečakaným nedoplatkom. Meranie spotreby má okrem ekonomického aspektu aj ten technický. A ako sa vraví, kto býva pripravený, nebýva prekvapený.
Každý predsa vie, že v domovom rozvádzači alebo na pylone pri plote má elektromer a stačí sa pozrieť, koľko ukazuje. A tento postup je taký istý, ako aplikujú mnohí majitelia firiem. Normálne podnikajú a na konci mesiaca/kvartálu/roka zrátajú škody. Elektromer vám totiž ukazuje, akú máte spotrebu celkom a ak ju chcete poznať za nejaké obdobie, musíte si na jeho začiatku a konci stav odpísať. A môžete si dokonca aj pozrieť, aká je aktuálna spotreba v danom čase. Ale to všetko len za celý dom.
Štandardne si kúrime na záhrade plynom a občas si vypomáhame aj elektrickým ohrievačom, podľa toho, či potrebujeme vykúriť priestor rýchlo alebo stačí pomalšie, no zato trvale. A pri tom ma zaujíma nie len užívateľský komfort, ale aj náklady. Nechceme totiž vyhadzovať peniaze von oknom. Takže som si povedal, že by bolo zaujímavé vedieť, koľko nás stojí temperovanie alebo vykúrenie miestnosti napríklad za deň. A k tomu potrebujeme vedieť presne, aký je príkon spotrebiča, teda aký prúd do neho práve tečie, ale tiež aká je spotreba energie za celý deň.
Poviete si, že veď predsa na každom elektrospotrebiči je napísaný jeho príkon a ak viem, ako dlho bol zapnutý, tak ide o obyčajnú malú násobilku. Príkon krát čas krát cena za 1 lkW. Lenže napísaný je len maximálny príkon, reálny môže byť nižší. No a keď máte olejový radiátor vybavený termostatom, tak ako zistíte reálnu dobu, počas ktorej bol pripojený k elektrickej sieti a kúril?
Takže som si zaobstaral merač spotreby elektriny a teraz už viem presne a všetko. Tento malý prístroj zapojím do zásuvky, do neho zástrčku meraného elektrospotrebiča a dozviem sa nie len reálne napätie v elektrickej sieti, ktoré najmä v zime môže byť nižšie, ako nominálnych 230 V. Viem aj okamžitý odber prúdu v Ampéroch a z toho celkový príkon. Ale viem pri rôznych spotrebičoch s premenlivým príkonom (elektromotory a podobne, ale aj ten ohrievač, keď kolíše napätie v sieti) aj minimálny príkon a maximálny príkon v meranom období. A tiež celkový čas spotreby a spotrebovanú energiu. Napríklad že na temperovanie kuchyne sme za jeden deň spotrebovali 2,5 kWh, teda asi 50 centov. A že reálne z piatich hodín sa kúrilo len hodín dva a pol.
Vďaka tomuto wattmetru tiež viem, že náš elektrický štiepkovač s príkonom 2800 W má pri našom použití spotrebu ani nie kilowatt. Načo je to dobré? Jednak na to, či to štiepkovanie nie je príliš drahá sranda voči úspore za odvoz „odpadu“ na zberný dvor a kúpu a dovoz substrátu a kompostu (nie, nie je) a aký hrubý (a teda drahý) predlžovací kábel k nemu naozaj potrebujem. Mám samozrejme dlhé aj krátke a hrubé aj tenké. Ale vďaka wattmetru viem, že nemusím odpájať ten hrubý a krátky, ktorý mám práve inde zapojený, keď mi bezpečne stačí na prácu s haluzinou aj ten tenký, ktorý mám po ruke a voľný.
Je lacnejšie použiť v lete na polievanie vodu z vodovodu, ktorej cenu za kubík poznáme, alebo radšej vytiahnuť zo studne vodu čerpadlom? Ak je čerpadlo 2 kW silné, a cenu za elektrinu tiež poznáme? Takýto merač spotreby nám ale ukáže, že reálne sa spotreba elektriny pri práci záhradného čerpadla pohybuje na úrovni 500 W…
Je dobre vedieť.
