Vtáky považujeme za užitočné živočíchy v záhrade a preto ich v zime prikrmujeme. Oni sa nám za to odvďačia ochranou najmä stromov pred hmyzom na jar a v lete. Ale že nadviažeme až taký blízky vzťah, ako v máji, to som netušil.
Spevavé vtáky dokážu pochytať neuveriteľné množstvo lietajúceho aj lezúceho hmyzu a najviac vtedy, keď vychovávajú mladé. Pochybujem, že pri love potravy rozlišujú, ktorý hmyz my považujeme za užitočný a ktorý za škodlivý v našej záhrade. Takže je možné, že ulovia aj živočícha, ktorý nám v záhrade pomáha. Na druhej strane, pri aplikácii permakultúrnych zásad pestovania je situácia v rastlinstve aj v živočíšstve u nás v úplnej rovnováhe a nehrozí premnoženie niektorého druhu a tým narobenie nenahraditeľných škôd. A pri tom, ako jeden sused nevládze a druhý nemá čas sa starať o časť pozemku, sú vlastne tiež permakultúrni záhradkári 😉
Vtáčiky udržujú množstvo hmyzu na prijateľnej a neškodnej úrovni, dravce, ktoré občas vidím krúžiť nad záhradou, zase regulujú stavy vtáčikov. Taký je už život. A aby si vtáčiky na našu záhradu zvykli a neopustili ju v lete, keď ich potrebujeme, v zime ich prikrmujeme. Aj v novej záhrade sme začali ihneď, ako sme do nej získali prístup.
A na jar sme jedného dňa objavili hniezdo na drevenej hrade, tesne pod koncom strechy drevenej prístavby starého domu. Je to v najužšom mieste pozemku, medzi rohom nášho domu a rohom susedovho domu, vzdušnou čiarou niečo cez tri metre. Jediné miesto, kadiaľ vieme od domu z dvora prejsť do záhrady.
Najprv sme zaregistrovali, ako nám spod strechy vyletujú hnedé vtáčiky. Neskôr sme si uvedomili, že vyletujú z hniezda, ktoré si na rohu postavili. Vždy, keď sme sa snažili prejsť okolo nich. Boli plaché a každý náš pohyb ich vyrušil. Vyleteli z hniezda, pristáli na plote alebo na streche domu naproti, občas zaleteli až na jabloň. Po chvíli sa zas vrátili, aby pred nami ušli, keď sme zase išli z domu alebo do domu.
Pri jednom takom opustení hniezda som nakukol, či sú v ňom aj vajíčka. Boli! Také divné modrasté, zo päť. Keď sme sedeli podvečer na priedomí a jedli alebo pili kávu a oddychovali, pozorovali nás z hniezda. Postupne si zvykli na našu prítomnosť, už nevyleteli zakaždým, keď sme šli okolo ich hniezda. Raz som opäť nakukol do hniezda a neboli tam žiadne vajíčka! Miesto nich malé holé a slepé vtáčatká! A dospelé vtáky nosili v zobákoch potravu.
Neskôr sa začali z hniezda vytŕčať otvorené zobáky. Vždy, keď priletel jeden z páru dospelých vtákov, objavili sa hladné krky, kolmo dohora vystrčené otvorené zobáčiky. Dospeláky vždy niektoré z vtáčat nakŕmili a po chvíli vyleteli za ďalším úlovkom. Často len do susedného dvora naproti nám, videli sme ako sa pohybujú po zemi a potom letia do hniezda kŕmiť.
Holé vtáčiky už neboli holé, mali na sebe drobné perie na hlavičke tmavé očká. Občas som si ich vyfotografoval a často som fotil aj dospelé vtáky pri kŕmení. Naposledy v sobotu v tretej dekáde mája. V nedeľu som si priniesol lepší foťák, ale hniezdo bolo prázdne!
Ako som podľa sfarbenia tela dospelých vtákov identifikoval našich malých spevavcov, jedná sa o drozdy, presnejšie drozdy plavé. Aj doba výchovy mladých cca 2 týždne zodpovedá. Škoda len, že každé hniezdo využívajú len raz. Ak ho na jeseň neobsadia, odstránim ho úplne a budem dúfať, že si postavia na jar na tom istom mieste hniezdo nové. Ku koncu hniezdenia totiž už im vôbec nevadilo, ak sme okolo nich denne niekoľkokrát plynule prešli, dokonca im nevadilo ani to, že sme išli s Motúčkom. Zľakli sa a odleteli na chvíľu len vtedy, keď som Motúčko naštartoval v ich tesnej blízkosti. Zvykli sme si potom parkovať ho ďalej od hniezda a prechádzať okolo nich plynulo.
Bolo zaujímavé počas prestávky v práci ich pozorovať. Vôbec pozorovať prírodu okolo seba je zaujímavé. V záhrade sa vyskytuje veľké množstvo rôznych druhov vtákov. Najvyšší čas postaviť krmítka na zimu a hniezdne búdky, ktoré ale asi využijú až na jeseň alebo budúci rok.
