Prvé kosenie trávy

Najväčšiu plochu záhrady tvorí tráva. Vlastne tam okrem trávy nič nebolo, keď sme ju kúpili. Medzitým sme vysadili desiatky stromov a ovocných kríkov, urobili niekoľko záhonov pre kvety aj zeleninu. A tráva si na zvyšnom mieste rástla. Že ju bude treba kosiť, to sme vedeli. A ten čas prišiel.

Zo začiatku bola tráva v dolnej časti záhrady veľmi nízka. Veď ju dlhé roky spásali ovce a z pozemku odišli až po prepise vlastníkov na katastri. V hornej časti boli vidieť zvyšky nepokosenej trávy z minulej sezóny. Začiatkom jari bola výška trávy v prijateľných medziach, ale ako hovoril sused, ktorý nás prišiel pozrieť pri betónovaní stĺpov brány, príde máj a tráva vyhúkne.

A aj vyhúkla. V polovičke mája bolo jasné, že s tým treba niečo robiť. Ale ako som písal na začiatku, dôležité je vedieť, nie len čo treba urobiť, ale aj nastaviť správne poradie činností z hľadiska dlhodobých zámerov. A my sme mali ešte veľa roboty okolo dokončovania záhonov pre zeleninu, spojených s upratovaním pozemku. Keby sme to odložili o mesiac, odložíme časť úrody o rok. A uznáte, že v takom prípade ma nejaká tráva nemôže zaujímať.

Najmä keď trávu nepotrebujeme ako krmivo. Ani seno. Medzi stromy a kríky sa už síce chodilo ťažšie, vytvorili sme si chodníčky, aby sme nepošliapali všetku trávu, ale kosenie muselo ešte pár dní počkať. Hoci techniku sme mali už dávno pripravenú.

Niekoľko rokov Olinka využívala v starej záhrade ručný motorový vyžínač Homelite F2020. Taká strunová kosačka s dvadsaťkubíkovm motorčekom. Dobré je to na kosenie malej trávy okolo stromčekov, ale bolo nám jasné, že veľké plochy s tým nepokosíme. A že na 36 árovom pozemku kosenia bude dosť, nám bolo tiež jasné. Tiež nám ale bolo jasné, že veľkou kosačkou na popruhoch na chrbte veľmi kosiť nemôžeme s našimi chrbticami, to by sme sa rýchlo odrovnali, namiesto toho, aby sme zo záhrady mali radosť. Ale ani kupovať veľkú lištovú alebo bubnovú kosačku za vyše tisíc eur nás nelákalo. Lenže sme nechceli byť ani závislí od niekoho, kto by nám chodil kosiť najmä tú hornú lúku. A kosiť pomaly každý týždeň, aby tráva bola nízka, tiež nebolo naším snom.

Už v zime sme si vyhliadli pre nás prijateľný kompromis v cene aj výkone a (dúfam) životnosti. Videli sme kombináciu krovinorezu na podvozku. Že ste o niečom takom doteraz nepočuli? Do minulého roka ani my a donedávna ani naši susedia v záhrade 😀 No v marci nám kuriér doručil rakúsku mobilnú kosačku Zipper ZI-MOS125.

V polovičke mája, po dokončení prác okolo zeleninových záhonov, som sa dal kosačku Zipper poskladať. A to doslova. Dodávaná je totiž v úplne rozobratom stave a jej montáž mi zabrala dobré dve hodiny a to som ešte musel použiť svoje náradie, lebo nejaké z návodu v krabici nebolo, rovnako ako zopár skrutiek. No potom už na dvore stál klasický dvojtaktný vyžínač/kosačka, ktorá namiesto popruhov na plecia má dve kolesá a ovláda sa ako detský kočík. Tlačíte pred sebou a kosíte. Rám držiaci motor a žaciu hlavu sa dá na podvozku aj natáčať, takže kosiť môžete nie len rovno pred sebou, ale aj na ľavom alebo pravom boku kosačky. Napríklad pri múre, plote.

Štandardne sa pre náš trh tento rakúsky výrobok dodáva s hlavou na žaciu strunu, v domovskej krajine je v ponuke aj žací kotúč s tromi a ôsmymi zubmi. Ja som si nechal poslať kosačku so strunovou hlavou aj trojzubom, ako sa neskôr ukázalo, oboje bolo zbytočné.

Takže sme mali malý vyžínač a väčšiu kosačku so štyridsaťkubíkovým motorom. S tým už sa dá hádam niečo pokosiť. Jediný problémik je v tom, že do malej mašinky ide benzín s olejom v pomere 1:50 a do veľkej 1:40. Čo už, pridal som do dielne ďalšiu päťlitrovú bandasku.

Začal som v záhrade pri dome s oceľovým trojzubom priemeru 25 cm. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že pri šírke podvozku 48 cm je žací kotúč priemeru 25 cm málo, lebo síce vykosí trávu na nízko, ale kolesá idú po nevykosenej tráve. A keďže pojazd kosačky Zipper je na „chlebový pohon“, ide to pomaly a ťažko. Ani vytočenie kosačky na podvozku na pravú stranu a kosenie len úzkeho pásu pred pravým kolesom vedľa už vykoseného pásu trávnika neriešilo problém efektívnosti kosenia. Obe kolesá síce išli po vykosenej ploche, ale záber trojzubu bol asi 12 centimetrov. Takto budem tú záhradu kosiť mesiac. Keďže sa stmievalo, nechali sme kosenie aj prácu v záhrade tak a šli sme domov.

Druhý deň som navštívil pár priateľov aj predajcov záhradnej techniky v snahe získať trojzub väčšieho priemeru, ale polmetrový sa skutočne nedá zohnať 😉 Vyzbrojený novými vedomosťami som poobede po príchode do záhrady vymenil trojzub za dodávanú žaciu hlavu na strunu a pustil sa do práce.

Všetko išlo ako po masle. Tráva v dolnej časti záhrady bola do výšky kolien, občas trochu vyššie, a struna si s ňou dokonale poradila. Jednak sa kosilo priemerom 45 cm, jednak tráva nebola vysoká. Kolesá sa v nej dali pretlačiť, aj keď to nebolo ono.

Radosť ma prešla vo chvíli, kedy sa minulo lanko, dodávané s hlavou, zrejme v množstve stačiacom na ukážku funkčnosti, než na kosenie ako také. Pri pokuse otvoriť hlavu a vymeniť lanko som zistil, že je to inak, ako centrálnou maticou riešené a musím sa pozrieť do návodu. Tam som objavil bajonetový spôsob uzatvárania na štyri zuby. Po veľkom zápase som nad hlavou zvíťazil a otvoril ju.

Oveľa väčší zápas bolo hlavu zatvoriť. Natočil som lanko priemeru 2,4 mm tvaru hviezdy, ktoré sme na začiatku jari kúpili rovno v stometrovej cievke, nech ho máme dosť, na cievku a pokúšal sa ju dostať dnu. Pokúšal som sa asi päť minút, zápasiac so silnou pružinou a niektorým zo štvorice zubov, ktorý sa vytrvale odmietal vtisnúť do hlavice. Pospomínal som všetkých svätých aj tých druhých.

No potom bolo kosiť so Zipperom znova radosť. Motor je to silný, na konci sprevodovaný, na kolesách sa ľahko tlačí aj do svahu. Steblá trávy padajú jedna radosť, chrbát z toho nebolí a porovnať to s tým malým vyžínačom sa vôbec nedá. Vyskúšal som si najskôr vykosiť stredom uličku, aby som ju urobil širšiu, pohyboval som s kosačkou podobne ako tí, čo ju majú na pleciach, len som nezaťažoval kríže, iba ruky. Potom som nastavil hlavu kosačky na pravý bok a kosil asi polovičným záberom, teda niečo cez dvadsať centimetrov šírky. Tráva potom pekne padá medzi kolesá ZI-MOS125.

Radosť skončila, keď sa mi znova minula struna. Či som nechal hlavu na kosačke alebo som ju zložil dole, vždy mal čakal dlhý zápas pri otváraní a najmä pri zatváraní hlavice. Tak toto konštruktér nevymyslel najlepšie, škoda pokaziť takú dobrú kosačku takou mizernou hlavicou. Našťastie sa mi struna nemíňala pričasto a tak som pokojne pokosil spodnú časť záhrady. Kosil som vždy popoludní a ak rátam aj ten prvý deň, kedy som sa pokúšal kosiť po zmontovaní kosačky, tak som mal záhradu pokosenú za tri dni. Teda spodnú časť záhrady. Lebo na mňa čakala ešte horná lúka.

Aby som bol objektívny, tak som nekosil trávu tesne pri plote ani tesne pri stromoch. Zipper je taký silný, že keď som našiel v tráve mravenisko, zistil som, že tam bolo až vtedy, keď tam už nebolo. A nejaký náletový stromček…? Aj jednu vŕbu som omylom zoťal. A tiež som nechával malé ostrovčeky s trávou, či skôr lúčnymi kvetmi. Jednak rozkvitnuté kvety dobre vyzerajú, jednak chceme nechať niečo pre čmeliaky a iný hmyz. Najhoršie je skosiť všetko naraz za jeden deň.

Samozrejme že som si po skosení dolnej záhrady vyskúšal, ako sa bude so Zipperom kosiť za plotom. Svah je tam strmší a aj tráva vyššia. Podľa očakávania to bolo náročnejšie, ale ZI-MOS125 išla ako drak a steblá padali jedno za druhým, aj keď tráva dosahovala výšky pása a sem tam aj viac. Ovšem tu sa ukázala ďalšia slabina dodávanej žacej hlavy. Veľká medzera medzi hlavou a jej krytom na kosačke spôsobovala, že sa tam navíjali dlhé steblá trávy. Pätnásť sekúnd kosenia, pätnásť sekúnd odstraňovania namotanej trávy. K tomu aj boj pri vkladaní novej struny. Tak takto teda nie, súdruhovia rakušania.

Opäť som sa objavil v jednej predajni a ukazujem vedúcemu tú zelené hlavu, že chcem hlavu s takým závitom. Ponúkol mi za sedem eur rovnakú. „Nechcem ju ani vidieť!“ musel môj hlas znieť a pohľad vyzerať strašne. Pýtal sa ma, či mi praskla, lebo je to vraj bežné. Odvetil som mu, že ešte nie, ale podľa konštrukcie a sily steny je to len otázka času, kedy praskne aj táto. Ale vyjadril som pár šťavnatými slovami, čo si o nej myslím, takže rýchlo pochopil a vraví: „Niečo vám ukážem“. A vybral z regála úplne iný typ žacej hlavy. Nemá vnútorný závit, ako tá zelená lacná, ale montuje sa maticou ako žací kotúč. Čo je ale najdôležitejšie, pre vloženie žacej struny sa nemusí vôbec rozoberať a silon sa do nej vloží pár jednoduchými pohybmi za tridsať sekúnd!

Od namontovania hlavy Oregon na Zipper už nenadávam. Vloženie novej struny je hračka, namotanie trávy do úzkej štrbinky sa stane tak raz či dva razy za tri hodiny kosenia vysokej trávy. Chodil som po záhrade hore a dolu a postupne rozširoval koridor do šírky. Keď došla struna, s úsmevom som vložil novú a pokračoval v kosení.

V sobotu popoludní sme zo záhrady odišli domov sa naobedovať a potom do starej záhrady pokosiť trávu aj tam. V celej záhrade sú asi 3 áre trávy. Malou Homelite robota na asi osem hodín aj s prestávkami na oddych. Olinka sa ňou pustila na obkosenie okolo citlivých rastlín, ja som z kombíka vyložil Zipper na podvozku a naštartoval ho. Sused sa divil, čo to mám 😉 Ale nie o tom som chcel. Za poldruha hodiny bola vykosená celá záhrada a mohli sme sa presunúť späť do veľkej záhrady a pokračovať v kosení hornej lúky.

S touto mobilnou kosou je kosenie trávy radosť. Jak som neznášal kosenie s malou Homelitkou, tak na prácu so Zipperom som sa tešil každý deň. Prekvapenie prišlo večer. Ešte mi chýbalo tak pol hodinky práce a celá lúka by bola pokosená, keď som si všimol nestabilitu kosačky na podvozku. Akosi som sa musel viacej zohýnať. No upevnenie v centrálnom bode bolo OK, tak bude chyba v ložisku zvislého čapu? Vypol som ju a presúval som sa z hornej časti dole, tlačil som ju pred sebou, keď sa mi pri bráne rozpadla na dva kusy. Ani som nestačil zísť dole k domu, aby som ju očistil a skontroloval uvolnené spoje. Praskol zvar. Šiesty deň používania.

Bol som tej drzosti a v nedeľu dopoludnia som volal predajcovi na mobil uvedený na stránke. Povedal som mu, čo sa stalo, ponúkol opravu zavarením. V záruke? WTF? Ešte v pondelok sme si zavolali, ale pochopil som, že nie je ochotný sa baviť o reklamácii dielu u výrobcu, aj keď je ochotný mi to opraviť. A to mám posielať kus železa kuriérom do Martina a čakať, kým mi to pošlú späť? Radšej som zašiel do kamošovej firmy, ukázal mu prasknutý poddimenzovaný spoj a rovno navrhol úpravu, ktorá rozloží prenos síl z kritického miesta na väčšiu plochu. V Rakúsku by si mali najať lepších konštruktérov, toto je už druhý či tretí vážny problém kosačky Zipper.

Po zvarení dielu som zvar a výstuhu očistil a natrel základnou farbou. Na druhý deň dostal diel vrchný čierny email. Kým som to všetko robil, kosil som tým malým vyžínačom. Najskôr dokosiť chýbajúce kúsky hore, potom dočistiť okolo plotov a stromčekov. Poviem vám, že za tri poobedia práce s malým vyžínačom som bol viac unavený, ako za tých päť dní práce so Zipperom.

Dôležité je, že aj napriek problémom sme všetku trávu skosili. Vďaka problémom s hlavou aj prasknutým rámom to celé nakoniec trvalo sedem dní, ak nerátam sobotu, tak vždy tak tri hodinky popoludní. Zipper ZI-MOS125 je výkonný stroj, s ktorým sa pohodlne pracuje. Keď hneď zahodíte za psom tú hlúpu lacnú bajonetovú hlavu a keď si dáte namontovať výstuhu skôr, než vám rám praskne. Musím sa priznať, že som sa kosenie so Zipperom tešil, bola to zábava a vôbec nie únavné. Dnes už je rám opäť namontovaný, kosačka opäť funguje, tak len počkáme na leto, kedy tráva opäť vyrastie.

Čo s pokosenou trávou

V tretej dekáde mája bolo tak teplo, že pokosená tráva schla zo dňa na deň. Keďže sme neuvažovali použiť seno na kŕmenie, nerobili sme s starosti s obracaním. Načo aj. Olinka využíva už dlhé roky trávu ako mulč.

Mulčovanie je obľúbený spôsob bránenia rastu burine v mnohých záhradách. Najčastejšie sa ako mulč používa kôra zo stromov a v našich obchodoch sa najčastejšie predáva najlacnejšia borovicová kôra. Dobre sa ňou robí, no prekysľuje pôdu. Ak nepestujete rododendrony alebo pravé čučoriedky, sú aj lepšie spôsoby.

Tráva je ideálny materiál. Pretože náš pozemok dlhý ako rezanec, je odkiaľkoľvek blízko buď k južnému alebo severnému plotu. Doslova pár krokov. Takže ešte som neskončil kosenie a Olinka už upratovala čerstvo pokosenú trávu. Časť skončila na zeleninových záhonoch, veľa jej išlo k plotu a malým vŕbam. Tam, kde bola tráva položená na zem, tam nedovolí burine vyrásť. Tam, kde bola položená v hrubej vrstve na burinu, tak ju zadusí nedostatkom svetla. A v oboch prípadoch bráni vysušovaniu pôdy. Takže nie len, že sa zbavíte buriny, ešte ani nemusíte polievať. O absencii okopávania ani nehovorím.

Mulč sa u nás dáva aj ku stromom. Rastú pod nimi tiež jahody, papriky, paradajky, cibuľa… Dosť veľa mulču išlo na peň starej hrušky v rohu pozemku, prikrytý kopou haluziny. Olinka tak vytvorila dočasný záhon, po spracovaní pňa a konárov pôjde preč.

A ešte stále nie je zamulčovaný horný plot, všetky vŕby. Po uprataní trávy zo sadu musela Olinka začať zvážať seno z hornej lúky. Samozrejme že použila Motúčko s bočnicami. Susedke som vyrazil dych, keď na jej otázku, čo budeme s toľkou trávou robiť, som odpovedal, že budeme radi, keď nebudeme musieť dokupovať.

Väčšina ľudí na dedine dnes považuje trávu za problém. Musia ju kosiť, keď majú zajace, kozy či iné zvieratá, tak aj sušiť a skladovať, keď nemajú, tak seno pália. Neuvedomujú si, akú škodu si sami robia. Ja som zvažoval postaviť druhý kompostér práve na trávu z hornej lúky, ale túto jar do neho nebudem mať čo dať. Budem rád, ak mi Olinka nechá niečo na kompostovanie v lete. Ľudia živiny, ktoré tráva dostala zo zeme, radšej spália, akoby trávu využili na mulčovanie napríklad okolo plotov, čím by zabránili rastu buriny do pletiva a následnej drine pri jej odstraňovaní. Radšej trávu zapália, akoby ju použili na mulčovanie záhonov a zbavili sa nutnosti pravidelne okopávať. Že sa v sene dajú pestovať zemiaky, o tom vraj nepočuli. Keby ste vedeli, akú dávku výhovoriek na jednu štvrťhodinu sme si museli vypočuť pri jednej návšteve u nás nedávno… Vedel som, že na dedine býva veľa ľudí v chudobe, len som netušil, že je to chudoba ducha.

Takže mám odkaz pre jedného kamaráta. Opäť som vyriešil podľa teba jeden veľký problém tejto záhrady. Lenže pre mňa to nie je problém. Kosenie s krovinorezom na kolesách bola zábava (aj za cenu vyriešenia drobných počiatočných problémov) a už sa teším na druhú kosbu. Tráva je pre nás surovina, zdroj, ktorý vieme efektívne využiť a ušetríme za nákup hnojív, kôry či iných neprirodzených materiálov do záhrady.

Teraz sa môžem priznať, že som očakával, že to bude väčší záhul. Dnes už viem, že sa ďalšieho kosenia nemusím báť. Najmä po tom, ako som dokonale vyčistil hornú lúku od stariny z minulého roka. Pohľad na záhradu je teraz oveľa krajší a môžeme sa prejsť ktorýmkoľvek smerom. Nepokosený ostal len kúsok okolo severozápadného rohu plota. Rastú tam liečivé byliny, lesné jahody a najmä šalvia, na ktorú je krásny pohľad.