Opäť sme si v nedeľu ráno mohli v záhrade dopriať chutné raňajky z vlastných vajec. Sliepky už konečne ako tak nesú a aj napriek upršanému počasiu máme dosť vlastnej elektriny, aby sme mohli hodiť pár vajec na panvicu a uvariť si chutný bylinkový čaj. Tak nám treba 😛
Sliepky nám dospievajú postupne, takže ešte nenesú všetky a nenesú každý deň. A podiel na nevyrovnanej znáške má aj počasie, kedy sa v druhej dekáde septembra ochladilo, rozpršalo a sliepky už som nepúšťal do výbehu, radšej som im nosil zelené do výbehu, veď pupenca nám pre ne rastie dosť v celej záhrade na rôznych miestach 😉
Najskôr som si nové čerstvé vajíčka varil pre nás na raňajky, postupne ako sa objavovali v znáškových hniezdach, kľudne aj po štyri či päť v malom hrnčeku na elektrike zo solárnej elektrárne. No ale niesli aj štyri či päť za deň, takže po troch dňoch nebol problém ich tucet dať na panvicu. Samozrejme mládky znášajú zo začiatku vajíčka dosť malé, tak okolo 45-48 gramov, z toho aj 15% hmotnosti tvorí škrupina (ktorú sliepky skrmujú, samozrejme), takže sme sa určite neprejedli. Navyše časť z toho dostal aj náš psík Rony, ako vždy. No a k tomu vlastné paradajky a paprika, ako inak 😉
Ako sa postupne zvyšuje znáška aj hmotnosť vajec, tešíme sa už aj na lečo, ešte sme nepojedli staré zásoby a už sme uvarili nové, lebo úroda zeleniny bola bohatá aj napriek zmenšenému počtu priesad. Takže v jeseni bude stačiť otvoriť pohár, postaviť na FVE platničku a rozbiť pár vajec k tomu a obed je raz dva hotový a aj v dome prikúrené 😉
