Občas dostávame otázku, či je naša záhrada ekozáhradou. Či pestujem BIO potraviny a či je u nás všetko len ekologické či organické. A či to potom nie je všetko veľmi drahé. Všetkým odpovedáme po pravde a aj tu zhrniem všetky odpovede na otázky, ktoré ste sa chceli spýtať.
Nemám rád prívlastky eko-, bio- a podobne. Nie preto, že by som nechcel bio-potraviny alebo eko-pestovanie. Ale preto, že väčšina ľudí ani nevie, čo to presne znamená, čo ten ktorý prívlastok vystihuje, ale si sami pod tým niečo predstavujú. A väčšinou zisťujem že majú tie predstavy skreslené. Tak sa potom ľahko môže stať, že keď dvaja ľudia hovoria o bio jablkách, tak Francúz tým myslí len štyrikrát chemicky striekané a Slovák pestované úplne bez postrekov. Talian si predstavuje jablká zberané do sietí a skladované pol roka v klimatizovanej umelej pivnici, Slovák ručne oberané a do týždňa na trhu predané. No a teraz si vyberte. A ako je známe, človek si vždy vyberie väčšiu hlúposť. A takéto nálepkovanie s úspechom na neinformovaných ľudí využívajú obchodníci, ktorí im potom predajú čokoľvek v pozlátku.
Preto sa vyhýbam nepresnej odpovedi na zle položenú otázku a namiesto toho sa pýtam, čo si tak ľudia predstavujú pod pojmom „BIO“ alebo „EKO“. Každý niečo iné, väčšinou extrémne a tak vždy skončíme bližším popisom toho, ako si my predstavujeme pestovanie ovocia a zeleniny tak, aby boli zdravé a chutné a pokiaľ možno bez chémie, ktorá nie je nevyhnutná. Takže už asi tušíte, že sa chémii nevyhýbame za každú cenu a keď nie je iná možnosť, použijeme aj chemický postrek na stromy. Ale väčšinou sa tomu dá vyhnúť a použiť niečo na prírodnej báze. Nejde ale o ortodoxnosť, ovocie po postreku z prírodných látok nemá ochrannú lehotu, teda ho môžete zjesť prakticky okamžite. A to sa vyplatí, nie? Navyše mnoho prípravkov na ochranu stromov a kríkov si vieme vyrobiť sami, najčastejšie z rastlín, ktoré sú vo všeobecnosti považované za burinu. A rastú na pozemku samé aj bez nášho pričinenia. Takže ekologický prístup v našom ponímaní je aj ekonomický prístup.
Ale pestovanie plodín v záhrade nie je len o tom, či používate chemické postreky a umelé hnojivá alebo nie. To by bol príliš zjednodušený pohľad.
Hlavný rozdiel medzi klasickým záhradkárstvom tak, ako ho vníma väčšina ľudí na dedine ale aj v záhradkárskych osadách a ľudmi, ako sme my a iní záhradkári, ktorí pestujú „inak“, je v tom, či vo svojej záhrade s prírodou spolupracujú alebo bojujú.
Klasickí záhradkári, ktorých ja nazývam „ortodoxní záhradkári“ pestujú tak, že chcú mať všetko pekne a pod kontrolou. Pekne vykosený anglický trávnik, pekne vypleté hriadky zeleniny, pekne rozdelené, čo sa kde pestuje, pekne vyšliapané chodníčky v záhonoch, pekne popolievaná kompletne celá zem hadicou, pekne ostrihané stromčeky a všetky halúzky, ale aj vňate zo zeleniny vyvezené do odpadu, prípadne do járku za záhradou. Len aby v záhrade všetko pekne vyzeralo. A najmä: bojujú s burinou, hnoja svoje rastliny, striekajú proti hmyzu na stromoch a rastlinách. A neexistuje pre nich hmyz v zemi. Tvária sa, že ho nevidia, tak nie je.
Naproti tomu sú záhradkári, ktorí nekosia trávu každý týždeň a nezbavujú sa jej, ale seno využívajú na mulčovanie, teda pokrytie holej pôdy vrstvou, ktorá na ňu nepustí svetlo, preto tam nerastie burina, slnko a vietor, preto zem nevyschne. A preto nemusia polievať (hadicou) komplet záhradu. A pretože nepopolievajú komplet povrch, nemusia za dva dni okopávať… Cítite tú náväznosť, tie súvislosti?
Mulčované záhony so zeleninou
Zeleninu nepestujú na presne vyhradených plochách len jeden druh, ale pekne pomiešané viaceré druhy na viacerých miestach, niekedy aj spolu s (okrasnými) kvetmi. Pretože mnohé druhy pri spoločnom pestovaní sa vzájomne ochraňujú pred hmyzom (každá rastlina smrdí inému škodlivému hmyzu). Pestovanie pestrej zmesi na rôznych miestach chráni pred inváziou škodcov, ktorému sa nevyhnú veľké monokultúrne plochy.
Zelenine a jahodám sa pod stromami darí
Všetky rastlinné zvyšky sa u nás buď kompostujú alebo po zbere úrody nasekané na drobné kúsky použijú ako mulč tam, kde vyrástli. Mulč sa totiž rozloží na živiny, pôda bude pred ďalšou sezónou pohnojená. A nevyrastie tam na nej burina, takže na jar nebude treba rýľovať ani okopávať. Začínate to chápať?
Nepoužívame komplexné chemické postreky proti hmyzu, lebo tie zničia všetok hmyz. Ale nie všetok hmyz je škodlivý. Použitie prírodných postrekov redukuje ten škodlivý a neubližuje užitočnému. Medzi ne patria dravé (a pekné) lienky, ktoré sa živia voškami, podobne ako ucholaky. Chemický postrek zničí včely aj čmeliaky, ktoré sú dôležitými opeľovačmi v záhrade. Prírodný postrek im neubližuje. Zakape ale aj hmyz v tráve. A vtáky potom obžierajú bobule a plody na stromoch.
A na záver rýľovanie. Obľúbená činnosť ortodoxných záhradkárov. Ryľujú, lebo sa vždy ryľovalo. Dokonca tvrdia, že mráz rozdrví hrudy zeme. My vieme, že by sme rýľovaním prevrátili pôdu hore nohami, tým aj „príbytky“ dážďoviek a iného hmyzu, ktorý v pôde žije. A tým prerušili ich záslužnú činnosť.
Že akú? Dážďovky požierajú odumreté zvyšky rastlín v pôde, vytvárajú trus a z neho je humus. Či sa vám to páči alebo nie, každý humus je z hovien. Či už kravských alebo dážďovkových. Dážďovky, ostatný hmyz v pôde ale aj baktérie spracovávajú pôdu a robia ju úrodnejšou. A prekyprujú ju. Rýľujú za nás, tak prečo ich v tom vyrušovať? Stačí pôdu na jeseň namulčovať, na jar ju máte pripravenú na sadenie.
Recyklovanie živín v záhrade namiesto vývozu odpadu, opätovné vracanie živín späť do pôdy a spolupráca viacerých druhov rastlín aj priznanie existencie hmyzu v pôde a využitie jeho pôsobenia pre náš prospech sa zvykne nazývať „permakultúra“. Ale neexistuje presná definícia ani ostrá hranica, čo ešte permakultúra nie je a čo už áno. A hoci v našej záhrade uplatňujeme princíp spolupráce s prírodou namiesto bojovania proti nej a využívame všetky dostupné permakultúrne princípy, najradšej označujeme našu záhradu iným pojmom.
Prírodná záhrada
Najviditeľnejším rozlišovacím znakom prírodnej záhrady od tej bežnej, rýľovaco-okopávaco-postrekovej a kosačkovej je odbúranie zbytočnej driny. Veľa ľudí si myslí, že sme leniví, lebo neokopávame. Ale čo máme okopávať, keď nám burina nerastie ani okolo plotov ani na záhonoch, pretože sú mulčované? Keď zem pod touto vrstvou je kyprá a vlhká? Aj bez okopávania aj bez polievania.
Ušetrený čas môžeme venovať … nie, inej drine určite nie. Prvý rok síce makáme ako kone (podľa slov susedov), lebo chceme čo najskôr založiť záhradu podľa našich predstáv. Zrejme aj druhý rok bude náročnejší, ale už nebudeme sadiť stromy ani kríky. Aspoň nie v takom počte, ako prvý rok 😉 Ale už tento rok sme si začali záhradu užívať. Samotný pobyt v nej je príjemný a relaxačný, čo potom, keď si len tak sedíme a pozeráme do tej nádhery alebo aj grilujeme, či už sami alebo s priateľmi.
A hoci práca v záhrade môže byť nikdy nekončiacim kolečkom, práve oddychovej funkcii záhrady by sme v budúcnosti radi venovali čo najviac času. A oddych nie je len posedávanie, ale aj venovanie sa kvetom, čo je Olinkina záľuba. Ja rád fotografujem, aj kvety aj stromy, detaily aj celú záhradu. A ako dobre sa bude na záhrade sedieť s notebookom a písať nové články. Alebo si čítať záhradkársky magazín. K tomu najskôr musím postaviť terasu 😉
Aby obhospodarovanie veľkej záhrady nebola veľká drina, ako to hodnotí veľa ľudí, tak okrem permakultúrnych postupov, ktoré ťažkú námahu zamieňajú za kontrolu prebiehajúcich procesov s malým usmernením, je potrebné mať šikovných pomocníkov. Od jednoduchých, no ľahkých a účinných švédskych hrablí namiesto starých drevených až po Motúčko, fúrik s elektromotorom, ktorý prevezme drinu za vás, nech musíte v záhrade previezť čokoľvek odkiaľkoľvek a kamkoľvek.
Švédske hrable a Motúčko – dvaja skvelí pomocníci, ktorí uľahčujú hrabanie a zvážanie sena v našej záhrade
Keď to všetko doplníte solárnymi zariadeniami, zrazu vám klesnú aj prevádzkové náklady. A nemusia to byť práve fotovoltaické panely alebo solárne svetlá či nabíjačky. Aj teplovzdušné slnečné zariadenie na sušenie ovocia či vykurovanie domu výrazne uľahčí rodinnému rozpočtu. A s dobrým strojným vybavením je aj ich výroba príjemnou zábavou, ktorá šetrí peniaze.
Veľa ľudí sa nás pýtalo, čo budeme v tej veľkej záhrade robiť. Kľúčovou však nie je otázka „čo robiť“, ale AKO. Pretože my sme záhradu nekúpili preto, že sa nudíme, že sa chceme nadrieť, ale preto, že si ju chceme užiť, že v nej chceme oddychovať.
Či si takto predstavujete ekozáhradu, si musíte odpovedať sami. Túto záhradu a náš spôsob hospodárenia označujeme za prírodnú záhradu. Vládne v nej príroda a my ju len usmerňujeme.
