Koľko ten strom vyrastie?

Stojím si tak podvečer na podeste pre lavičku pod orechom a pozerám na našu malú aprimiru a hovorím si, že za tých osem rokov, čo je na tomto mieste, ani veľmi nevyrástla. A spomeniem si pri tom na jedného múdreho pána doktora.

Takmer vždy pred odchodom domov alebo na lôžko si nájdem trochu času a pri zotmení si sem vyjdem spolu s našim psíkom. V dedine už je kľud, väčšina ľudí už zaliezla k televízorom a nechávajú si vymývať mozgy, tak v tom tichu pozerám na náš aj susedné pozemky, obdivujem tú krásu navôkol a nevdojak si pri rekapitulácii toho, čo som dnes stihol a čo nevydalo, spomeniem aj veci minulé, občas rozjímam. A pohľad na malý stromček mi pripomenie dávnu polemiku s jedným uznávaným ovocinárom.

Takto vyzerala aprimira v roku 2016, keď sme ju sem asi ako štvorročnú previezli zo starej malej záhrady.

Samozrejme že stromček zmocnel aj vyrástol do výšky a bol by možno ešte vyšší, keby ho Olinka nebola občas strihala. No ale každý strom má svoje limity a tie sú dané najmä geneticky, ako podpníka, tak štepeného vrchu. Skrátka moderné odrody veľmi nevyrastú, sú zámerne produkované tak, aby v moderných malých a najmä mestských záhradách veľa miesta nezaberali. Všetci chcú mať trochu ovocia, zavára sa málo, nepáli takmer nikde a načo by komu boli stovky kilogramov ovocia z niekoľkých stromov. Oberať treba zo zeme a pokiaľ možno bez akéhokoľvek náčinia, nanajvýš tak z malého rebríka.

A ešte si všimnite ten malý stromček vzadu mierne vľavo, to je malá jablonka, pôvodne vyzerala ako krík, zrejme semenáč. Dnes scéna vyzerá úplne inak.

A to je pointa celého príbehu diskusie s pánom doktorom ovocinárom.

Polemika sa viedla okolo toho, či má zmysel pestovať ovocné stromy ako palivo. Aby som bol presný, môj názorový oponent sa vyjadril, že pestovať ovocné stromy ako palivo je nezmysel. Pritom ja som to neobhajoval ani nedoporučoval či nebodaj nevydával za nejakú výhodu. V tej debate som sa vyjadril, že nemáme problém vysadiť semenáč akéhokoľvek ovocného stromu, aby sme mu dali šancu ukázať, aké ovocie bude dávať. A v prípade, že nám nebude chutiť či s ním budú nejaké problémy, poslúži strom, po desiatich či pätnástich rokoch, ako palivo do pece či grilu.

Dostal som lekcie o tom, aká je to drina vysádzať stovky doma v chladničke stratifikovaných kôstok alebo vysievať jablčnú či hruškovú kašu, aby z toho vyrástli stromčeky, starať sa o to, zavlažovať, pleť a selektovať skutočne vhodné stromy pre ďalšie pestovanie a v podstate plytvať miestom v záhrade aj svojím časom.

No ak niekto takto šaškuje okolo semenáčov a potom ovocnú záhradu polieva štýlom „niekoľko kubíkov vody zo zdroja na ovocné stromy denne, lebo mám výdatný zdroj“ (a zrejme má príliš priepustnú pôdu pre takéto pestovanie, asi chýba humus), tak sa s ním dá len súhlasiť. Toto robiť, aby som si o desať rokov mohol prikúriť v sporáku a uvariť nedeľný obed je fakt hovadina. Rovnako ako to, že študovaného človeka vôbec môže napadnúť takáto myšlienka a že si predstavuje takýto sled udalostí, na konci ktorého sú polienka do pece. To majú v hlavách piliny?

My máme už trojciferný počet stromov a skutočne veľký pozemok, nie nejakú malú záhradku pri dome či v záhradkárskej kolónii. Stromy polievame pri výsadbe a doprajeme im dostatok vody prvý rok, prípadne v takých extrémnych horúčavách, ako boli v lete 2022 dostanú raz za týždeň za vedro. Hlavne sa ale postaráme, aby si vodu udržali a aby sa voda udržala aj v ich okolí. Teda nijaké vyokopávané obrazce suchej vyprahnutej pôdy bez života a teda bez humusu a teda bez zadržanej vody. Ako na ilustračnom obrázku nižšie.

Z toho počtu stromov sme my dvaja vysadili dve tretiny. A celkom dosť z nich je semenáčov. Sú medzi nimi broskyne, čerešne, hrušky, jablone, orechy, moruše, gaštany, ale tiež kríky liesok. Mnohé už rodia a nie zlé ovocie, niektoré priam vynikajúce. Zaobstaranie sadeníc nás nič nestálo! Ani gram času, ani gram elektriny do chladničky.

Stačí mať oči otvorené a pestovať prírodným spôsobom, čo v tomto kontexte znamená najmä nekosiť hlava-nehlava furt dokola trávu, kde sa objaví a mulčovať lístím, ktoré väčšina ľudí likviduje. Potom ľahko nájdete napríklad nový vlašský orech či gaštan a len ho presadíte na dobré miesto.

Chutné broskyne zjeme a kôstky strčíme do kvetináča blízko terasy alebo ku plotu (a označíme). Stratifikáciu a prirodzený výber urobí za nás príroda. Prežijú len životaschopné jedince, ktoré budúci rok môžu ísť do veľkého kvetináča alebo na miesto v záhrade. Isteže že broskyňa je malý strom, ale ak dáte šancu gaštanu, orechu či hruške, moruši alebo jabloni, tak to sú impozantné stromy. Jednu takú jabloň som musel likvidovať, tak viem, čo je to dreva.

A ďalšie dve kandidátky ma v dohľadnej budúcnosti čakajú, dosť bude roboty aj s tým, čo treba teraz orezať. Zmladzovať budeme aj dve statné hrušky, a naše teleskopické náradie príde veľmi vhod. A potom Motúčko na odvozenie dreva.

Takže ak doktor žije celý život medzi šľachtenými nízkokmennými stromčekami, aby s ich plodmi vyhrával výstavy, tak pre neho je myšlienka použitia dreva ovocných stromov ako paliva nepredstaviteľná. Malé, nízke a s tenkými kmeňmi, pomaly to rastie, to je naozaj na nič. My máme radšej poctivé ovocné stromy, pre ktoré nie je problém prerásť cez desať metrov, majú mocné korene a hrubé kmene aj konáre. A keby náhodou ich ovocie nemalo patričné vlastnosti a dobrú chuť, nič sa nedeje, vždy budú užitočné napríklad aj v tej peci či údiarni. Pretože stromy starých odrôd nevyžadujú toľko starostlivosti, ako moderné chúlostivé odrodové fiňavky, nie je ani takýto výsledok pre nás problém či strata. Navyše ich môžeme pestovať skutočne veľké množstvo popri iných listnáčoch aj ihličnanoch. Ešte sa nám tam ich taká stovka zmestí 😉

Ale skutočne ovocné stromy nepestujeme primárne ako palivo. Hoci každý taký strom predstavuje energiu, ktorú nemusíme kupovať.