Nie, nejedná so o preklep, článok nie je o J.G. Tajovskom. Vy už viete, že ja rád parodujem zovšeobecnelé hlášky a tézy. Aj tu sa za fonetickou podobou skrýva niečo ale úplne iné…
Musím sa pochváliť, či sa vám to páčiť bude alebo nie. Máme v záhrade už vyše sto ovocných stromov. A dve tretiny z nich sme vysadili my dvaja. Nie naraz, mali sme na to osem rokov. To len na margo toho, keď ma nejaký marketingový guru láka, že za pár centov za mňa vysadia nejaké stromčeky. Dajte sa vypchať.
Často sa nás pýtajú, kde kupujeme stromčeky. Nuž v záhradkárskych obchodoch alebo na internete, niektoré. Pretože veľa stromčekov sme nekupovali, len ich vysadili. Presnejšie presadili.
Olinka má takú mičurinskú vlastnosť, že na čo sa v záhrade pozrie, tomu sa darí. Asi nejaká magická pozitívna energia, ale môžete veriť, čomu chcete. Takže ideme so psíkom na prechádzku a ona povie: „Aha, gaštan!“ a v tráve sa objaví malý gaštan, ktorý tam „zasadila vrana“, takže si miesto označí a v príhodný čas presadí. Či už do kvetináča alebo na vhodné miesto, ak ho má pripravené, inde v záhrade. Alebo hrabe seno po tom, čo som pokosil trávu mozaikovým spôsobom a povie? „Aha, oriešok“ a nabudúce je už presadený. To isté to má s lieskami. No povedzte, kto by už kupoval ďalšie sadenice liesok, keď sa mu každý rok urodí v záhrade zo desať nových sadeničiek?
Alebo zjeme chutnú broskyňu či marhuľu, pozrie sa na kôstku a už sa suší, aby sa o pár dní dostala či do kvetináča alebo na označené miesto pri plote. A budúci rok niekoľko z nich určite vyraší a sadenice putujú či do sadu alebo na hornú lúku do individuálnej ochrany. A o pár rokov z nich zberáme chutné sladké plody.
Vždy sa nájdu „odborníci“ ktorí nás presviedčajú, že stromy z kôstok treba štepiť, lebo neplodia (ani v lesoch, či ich tam štepia veveričky?), alebo plodia nekvalitné ovocie (kto podľa vás ako prvý štepil tie značkové stromy?) a iné nezmysly. Jediný test je otázka: „A skúsili ste si to?“
Strčiť kôstku zjedeného plodu do zeme je prvý krok prirodzeného výberu. Ak nevyklíči, nebola kvalitná, nie jej škoda a ani to nič nestálo. Ak vyklíči a vyrastie, dočká sa jedného zo sto voľných miest. A tu nastupuje druhá fáza prirodzeného výberu, stromček musí prežiť a musí byť odolný bežným a rozšíreným chorobám svojho druhu. Neúspešný kandidát končí ako palivo do grilu alebo piecky.
Tretia fáza prirodzeného výberu je ochutnávka kvality plodov. Áno, aj my sme počuli, že vlašský orech začína plodiť až po pätnástich rokoch, počuli sme aj to, že jablone alebo iné ovocie po desiatich. Neverili by ste, koľko hlúpostí sme my už počuli. No našťastie naše stromy nemajú uši, takže nemôžu počúvať hlúposti a potom sa nimi ani neriadia, ale žijú si svoj prirodzený životný cyklus a my môžeme ochutnávať ovocie nezriedka už tretí či štvrtý rok života stromčeka. Hoci naozaj niekedy tomu treba dať tri sezóny, než sa vyriekne záverečný ortieľ. Ako keby sa stromy učili vytvárať svoje plody a každým rokom sú lepšie a lepšie. Skrátka Mamka kôstková to s kôstkami a so stromčekmi vie.
Úspešný kandidát na zaradenie sa do našej aleje ostáva na svojom mieste, neúspešný uchádzač opäť (raz) (s)končí ako palivo. Len toho paliva máme akosi málo…
Ročne vysádzame do desať stromov, sú medzi nimi aj kupované aj vlastnoručne dopestované, aby sme ich v prípade suchého počasia vedeli upolievať. V sade menej, blízko domu viacej, je to bližšie k vode a viacej vládzeme a stíhame. Ak je tam stovka voľných miest, máme priestor najmenej na desať rokov. A keď občas nejaký nepodarok skúrime, tak možno jedenásť. Takže pri vysádzaní ovocných stromov nie sme limitovaní ani peniazmi ani priestorom a vlastne ani časom.
Štepeniu sa naša „Mičurinka“ tiež nevyhýba, máme staré odrody sliviek, čerešní, hrušiek, jabloní, ktoré by sme radi zachovali a máme aj kvantum semenáčov, ktoré som nevykosil, takže je na čom skúšať a učiť a nie je ničoho škoda, ak sa očká neuchytia. Buď sa preočkuje alebo v zahustenom poraste okolo úspešného očkovanca ostatné vytnú. Opäť bez vedľajších nákladov.
A to som nespomínal, že korene aj takýchto dočasných stromčekov prispievajú k zlepšeniu pôdy a jej schopnosti zadržiavať vodu vo svahu. A svojimi korunami si vzájomne poskytujú tieň, aby lepšie zvládali letnú páľavu na mieste, kde kedysi boli staré stromy odstránené a ostala nechránená lúka.
Dodatok
Málokto si uvedomuje, že súčasné úspešné odrody ovocia vznikli dvomi spôsobmi. Jeden je kríženie aktuálnych odrôd medzi sebou za účelom získania produktu želaných vlastností. Nielen vlastností ovocia, ale aj vlastností samotného stromu. A úplne prvé odrody vznikli tak, že sa vykúpili a právne chránili stromy s kvalitným ovocím a z neho sa namnožili/naštepili ďalšie stromy identických vlastností, ale aj náchylnosti k chorobám 🙁 A čo myslíte, ako vznikol teda ten prapôvodný strom? Štepený nemohol byť, keď bol prvý a pôvodca „rodu“.
Ja som presvedčený, že to bol semenáč. A semenáč je náhodný kríženec materského stromu a toho, z ktorého peľom bol kvet opelený, potom vznikol plod a následne semeno/kôstka.
No ak to fungovalo pred dvesto rokmi, teraz to nejaký prírodný alebo ľudský zákon zakazuje? Môžete namietnuť, že je to lotéria ako u jabloní, tak marhulí či broskyní, aký ten plod nakoniec bude a ako to bude s jeho odolnosťou voči chorobám. A ja s vami na sto percent súhlasím. V čom sa s diskutujúcimi na túto tému rozchádzame, je podiel výhra/prehra. Zatiaľ je to u nás v drvivom počte výherná lotéria s minimom neúspechov a keby som takto vedel podávať športku, podávam každý týždeň a do smrti nechodím do práce, len sa navážam na mercedese 😀
Myslím si, že leví podiel na vysokej úspešnosti majú prvé dve kolá prirodzeného výberu. Nerátame koľko semien/kôstok sme zasadili, rátame len živé stromy. A keď sa strom dožije prvej úrody, väčšinou už s nami zostáva. Pretože sa k nemu správame s láskou a úctou, ako som písal v úvode, vlastne ako ku všetkému v našej záhrade. A keď ste vy pozitívne naladení voči životu vo vašej záhrade, správajú sa zvieratá a rastliny k vám rovnako. Dobré sa dobrým opláca.
Myslím, že náš spôsob získavania nových stromčekov mimo obchodnú sieť je pre nás vždy výhrou. Buď získame takmer bez nákladov a s minimom práce strom s kvalitným ovocím, alebo získame strom s kvalitným drevom. Pretože semená nekupujeme, ani s nimi nešaškujeme v chladničke a ďalej v škôlke, nehnojíme kupovanými umelými hnojivami ani nepostrekujeme, neokopávame a podobne, nemáme s tým spojené náklady. Presadíme a prvé roky, ak je extrémne sucho, donesieme občas za kupu vody. Pod vrstvou nástieľky a s mykorhíznymi hubami naše stromčeky majú ľahší život a dobrú ujateľnosť. A vzhľadom na tieto náklady je prínosom ako ovocie, tak drevo.
Pravda, na takomto spôsobe rozširovania ovocných sadov nezarobia držitelia práv na odrodové stromy a keď ich nekupujeme, neodvádzame cca polovicu ceny niekomu z globalistov. A ani štátu DPH. Ale to nie je vec, ktorá by ma fakt trápila 😉
Globálne otepľovanie, globálna kríza podnebia, el Niňo, hovorte tomu ako chcete. Podmienky pre pestovanie čohokoľvek sa menia a v takejto situácii kupovať, sadiť a starať sa o fiňavé odrody stromčekov je boj s veternými mlynmi, v ktorom necháte svoje nervy a peniaze a nakoniec aj tak prehráte. Rozhodiť za hrsť kôstok a venovať starostlivosť tým, čo takého ťažké podmienky zvládli už ako malí, je podľa nás efektívnejšie a ekonomicky únosnejšie. Navyše takto získate mnoho skúseností a keby aj vo všeobecnosti naše stromy v nastávajúcom podnebí mali životnosť len pätnásť rokov, hravo si vypestujete ďalšie, koľko len budete chcieť. Stačí si kúpiť za vrecko gaštanov v obchode alebo broskyní a o pár rokov ich máte za bedničky 🙂
