O všeobecnej prospešnosti šípok a ich obsahu vitamínu C sa vie už dávno. Ba dokonca sme ich kedysi povinne zbierali a nosili do školy, aby farmaceutický priemysel mal suroviny na výrobu liekov. No dnes zo zákona nesmiete napísať, že šípky liečia ani na krabičku od čaju ani do článku na internete. Takže napíšem iba to, že mne čaj zo šípok chutí a určite neškodí. A z mojich vlastných šípok určite!
Šípkový čaj má mierne kyslú chuť. Práve po vitamíne C. Čaje nesladíme, cukru je všade okolo nás priveľa a škoda je ním kaziť prirodzenú chuť čajov, či už šípkového alebo bylinkového. Dokonca ani sladenie trstinovým cukrom alebo medom nie je zdravšie. Cukor ako cukor, jeho účinky sú rovnaké bez ohľadu na jeho formu. Ak ste zvyknutý sladiť nápoje, skúste nabudúce dať cukru menej alebo ho úplne vynechať. Zo začiatku sa vám chuť nápoja bude možno zdať čudná, ale to len nepoznáte prirodzenú chuť.
Šípky na čaj musia byť zrelé. Na rozdiel od tŕnok, ktoré sa musia zbierať až po prvých mrazoch, šípky môžete trhať aj pred mrazom, aj keď sú už zamrznuté a mäkké. Vôbec to nevadí. Len ich treba dobre vysušiť, aby sa dali uskladniť a nehnili. Využili sme doma našu elektrickú sušičku pri sušení jabĺk. Dá sa to aj na plechu alebo tácke na radiátore ústredného kúrenie, len to dlhšie trvá. Na tácku podložte papier na pečenie.
Sušené šípky udržujeme v nepriedušne uzatvorenej nádobe. Pred varením čaju je potrebné narušiť ich povrch. Najľahšie je vložiť ich do nádoby tyčového mixéra a na chvíľu ho spustiť. Nemusia byť rozdrvené, len narušený ich povrch. Na liter vody v hrnci idú dve hrste šípok do vriacej vody, minútu varíme a hodinu necháme odstáť a vychladnúť. Počas tejto doby sa uvoľnia do vody nie len vitamín C, ale aj farbivá a všetky užitočné látky z plodu šípky. Čaj do šálky nalievame naberačkou cez sitko na čaj, aby sa do krásne červeného a voňavého nápoja nedostali časti plodov.
Keď ideme cez víkend do záhrady na jeseň, je už celý deň chladno. Dobre padne šálka horúceho čaju z termosky, najmä keď je to čaj z vlastných šípok. Tie rastú na okraji pozemku nad sadom. Prvý raz sme si ich natrhali, keď sme sa pred nákupom záhrady v zime boli prejsť po jej okolí. A druhý raz túto jeseň. Vytýčením pozemku koncom leta sme si overili, že šípky naozaj rastú na našom pozemku a sú teda určite naše. Hoci sme ich nesadili, nebudeme ich ani likvidovať. Veď šípky alebo trnky sú integrálnou súčasťou prírodnej záhrady a sú užitočné ako pre záhradu a život v nej, tak aj pre nás, jej majiteľov.
