Papriky máme radi obaja a tak sme považovali za samozrejmé, že si ich v novej záhrade budeme aj pestovať. Mali sme ich viacej druhov, ale najväčší počet tvorili jabĺčkové papriky, s mäsitou a chrumkavou stenou plodu. Úplne zrelé sú až červené, ale chutné sú už, keď majú sýtu zelenú farbu.
Papriky vyžadujú veľa tepla a veľa vody. Ani s jedným sme v tejto záhrade problém nemali. Ba občas sa vyskytujú obdobia, kedy je vody v našej záhrade priveľa. Aby sme nemuseli mať obavu o úrodu, Olinka vysadila papriky na viaceré miesta v záhrade.
O priesady sme nemuseli mať starosť, aj tie si Olinka dopestovala zo semiačok sama doma. Už krátko po Novom roku obsadila všetky slnečné miesta pri oknách na juh výsadbovými nádobami a trpezlivo sa o všetko starala. Odmenou jej boli nádherné a zdravé priesady v takom počte, že sme ani nemali toľko miesta na ich vysadenie.
Primárne išli papriky spolu s paradajkami do vyvýšeného záhona. Ak by bolo vody počas roka priveľa, tu by boli korene chránené pred hnitím. A ak by bolo vody málo, nádrž na vodu na polievanie je hneď pri záhone.
Ďalšie priesady boli v U-záhonoch hneď vedľa vyvýšeného. Dostatočná vlaha v zemi spolu s mulčom spôsobili, že papriky rástli ako z vody aj bez polievania. Neskôr v lete sme aj my začali polievať zeleninu, ale nebolo to nič strašné.
Ďalším stanoviskom paprík bol ovocný sad. Áno, čítate správne. Papriky boli zasadené do D-éčka pod stromami. Tu na svahu mali tiež dostatok vlahy, navyše im stromy poskytovali pohyblivý tieň. Aj v najväčšom letnom úpeku rastliny netrpeli a myslím si, že tu sme mali aj najkrajšie plody.
Papriky sme mali skrátka po celej záhrade a urodilo sa ich za celý rok dosť. A aj pekne veľké. Najväčšie plody koncom leta merali v priemere cez desať centimetrov. Keď sme grilovali, tak sme vždy zopár nakrájali, doma som si na nich pochutnával na raňajky s kváskovým chlebom a šunkou. Myslím, že vitamínov sme tento rok do seba dostali dosť 😉
Polovicu tých najväčších sme pozberali z kríkov pred príchodom prvých mrazíkov v októbri, ale aj tie zvyšné prežili ešte pár týždňov na kríkoch. Ku koncu už boli plody samozrejme menšie, nedozreli až do červenej farby, ale na kríkoch vydržali dlhšie čerstvejšie, ako tie už pozberané v chladnej miestnosti.
Z tých najzrelších Olinka vysušila semená a plánuje budúci rok opäť vysiať papriky do sadbovačov, aby si vypestovala vlastné priesady, ktoré na jar opäť pôjdu do zeme, aby sme si na nich mohli pochutnať my aj naše časté návštevy v záhrade.
Vlastnoručne vypestovaná zelenina chutí najlepšie. O to viac, že si nevyžaduje v našej záhrade takmer nijakú pozornosť, len si tam sama rastie 🙂
