Byť v lete na záhrade celý deň je úžasné. Medzi prácou, čo si človek sám vybral a naplánoval, si len tak chodiť po záhrade a napásť sa na tom všetkom, čo tu teraz dozrieva. Ochutnať z každého trochu a zrazu je človek záhradný najedený. Ešte že na konci dňa nie je turniket, kde by mi niekto zrátal tie množstvá a druhy. Tu nie sme v supermarkete, tu sme doma!
Keď zistím na obed, že ani nie som veľmi hladný, lebo som ochutnal z každého kríka egreší a ríbezlí, čo tu máme, tak si uvedomím, ako sú na tom ľudia mestskí supermarketoví. Môžu si zájsť do priestoru, kde je neskutočný výber čerstvých a zdravých prírodných produktov. Čerstvých vďaka chladničkám, zrelých vďaka riadenej atmosfére v nich a zdravých vďaka pestovaniu vo vakoch alebo kokosových vláknach s dávkovaním presne namiešaných hnojív. A ešte si môžu dovoliť len malé množstvá, lebo je to drahé, keď je to také „zdravé“. Taký človek sa ani nedozvie, aké je to prejesť sa jahodami alebo malinami, až je vám zle v bruchu.
Prvých 15 kríkov bobuľovín sme vysadili hneď prvý rok pri severnom plote. Posledné dva roky je tu trocha suchšie, ako bývalo, takže aj kríky aj úroda na nich je poslabšia. No ale pri tom množstve… sa vždy nájde niečo pod zub. A zase polievať to všetko nám príde zbytočné, keď máme drobné ovocie aj inde. Kríky žijú dobre a dopcháme sa v takéto roky inde.
Napríklad za prístreškom. Šesť kríkov sem išlo „dočasne“ s tým, že tu bude o rok stáť prístrešok, ktorý ich bude tieniť, tak v najhoršom kríky presadíme. Vodu majú pod povrchom, čo uchmatnú tekviciam a uhorkám. Zdá sa, že poludňajší tieň im robí v týchto horúčavách dobre, vlani aj toho roku sú čierne aj červené ríbezle obsypané, len egreše nasadili síce veľké, ale málo plodov. Slnka majú ráno aj popoludní asi tak akurát, podľa toho ako sa im darí. Presádzanie sa nekoná.
A keď sú veľké plody čiernych ríbezlí tak akurát zamatové, vtedy sú zrelé a mňam! Tri kríky dvoch odrôd opäť naťahujú čas dozrievania a zberu, takže si ich užijeme ešte dosť dlho.
Červené sú za nimi o týždeň opozdené, zatiaľ ochutnávame len najzrelšie strapce. Netrúfam si odhadnúť, koľko ovocia takto s Olinkou zjeme, ale musia to byť kilá. Normálne by to človek v obchode v takom množstve nekúpil a aj na trhu nie sú ceny najnižšie, nehľadiac na to, že väčšina toho „domáceho ovocia“ pochádza z veľkoskladov a z dovozu 🙁 A čerstvo odtrhnuté sú aj tak najchutnejšie.
Pri južnom plote máme ešte jostu, či skôr mali sme. Časť sme zjedli my, so zvyškom nám „pomohli“ drozdy.
Aby som nezabudol, dvanásť egrešov a ríbezlí Olinka vysadila aj v starom sade. A jeden krík nám už prvý rok ukázal, na aké ríbezle sa tu môžeme tešiť. Tento rok si užili kríky málo vody, zato bohatého mulču zo sena, takže zvládli horúčavy bez problémov. My sme ich toto leto poliali dvakrát, zakaždým sme doviezli dažďovú vodu od nás zo záhrady motúčkom v päťlitrových bareloch.
Ako vravím, je radosť byť v lete záhrade a môcť si užívať plody záhrady a svojej práce. Ako postupne končí sezóna jedného ovocia, nastupuje ďalšie v poradí. Stačí vybrať vhodné odrody, aby nepotrebovali extra podmienky a extra starostlivosť, vybrať vhodné stanovištia do sucha aj do mokrých rokov a nezabudnúť nastieľať. Potom je úroda vždy aspoň niekde zaručená. A dostatočne veľký pozemok zaistí, že je na to všetko dosť miesta.
