Teraz už síce nie, ale koniec mája a aj pár dní v júni bol v znamení tohto sladkého ovocia všade v našej záhrade. A keď píšem všade, myslím tým naozaj všade. Pochutnala si na nich nie len celá naša rodina, ale aj naši priatelia, ktorí nás v období dozrievania jahôd navštívili.
Olinka má celú zbierku odrôd jahôd. Takže nedozrievajú naraz, ale jeme ich postupne. Postupnému dozrievaniu jahôd napomáhajú aj rôzne stanovištia ich výsadby. Nemáme jednu veľkú plochu, kde by boli k veľkej radosti slimákov, plžov a iných škodcov, sústredené na jedinom mieste, ale „porozhadzované“ po celej záhrade. Prvé červené plody vás privítajú pri plote vedľa brány už pri vstupe do záhrady, ďalšie sa červenejú na bylinkovej špirále, pokračujú pri gangu.
Jahody sú skvelým doplnkom hrozna
Aj na U-záhonoch medzi vyvýšenými záhonmi a vinicou sú jahody v susedstve kvetov a cibule (vzájomná ochrana). Stačí nám sa prejsť sem a už si na nich pochutnávame. Alebo sa občerstvíme pri nejakej práci. Ale stačí urobiť pár krokov k vinici a opäť môžeme ochutnávať z rôznych odrôd červených jahôd. Naše hrozno nie je okopávané, medzi radmi rastie tráva a medzi jednotlivými koreňmi hrozna jahody. Slúžia tak vlastne ako trvalý mulč, zatienenie zeme, bránia jej prehrievaniu a vysušovaniu a súčasne využívajú nižšie vegetačné poschodie k dodatočnej úrode. Nehovoriac o ušetrenom chrbáte, pokosiť trávu alebo pozbierať jahody je podstatne ľahšie, ako okopávanie. No ale každý si môže vybrať, či drinu alebo jahôdky 😉 Samozrejme všade sú jahody zamulčované najmä slamou, takže nehrozí, že by boli špinavé od zeme alebo že by po daždi začali hniť.
Ďalšie jahody máme vysadené pod niektorými stromami vo svahu. Opäť chránia zem pod stromami, využívajú nižšie poschodie vegetácie a celkovo skrášľujú celú záhradu. A keď sa prechádzame záhradou alebo nosíme vodu, stačí sa zohnúť a nakŕmiť sa.
A keď píšem nakŕmiť sa, tak naozaj myslím sa napchať. Toľko jahôd, čo za týchto desať dní, som nezjedol za celý život hádam. Iba ak vlani o tomto čase 😉 Doslova kilogramy denne. Keď úroda rôznych odrôd kulminovala a bolo jasné, že jahody dozrievajú rýchlejšie, ako ich dokážeme všetci konzumovať, došlo aj na poháriky. Asi tucet malých ich skončil po rozvarení jahôd v špajzi ako džem na neskôr.
Vo všeobecnosti sme zástaci priameho konzumu všetkého, čo sa v záhrade urodí. Ak máme čerstvé potraviny na stromoch, kríkoch alebo záhonoch, načo kupovať potraviny v obchodoch a tieto svoje vlastné konzervovať, zavárať a sterilizovať za vloženia dodatočných nákladov na cukor, ocot, elektrinu a míňanie svojho času? Dnes si potraviny kúpime bez ohľadu na ročné obdobie, nie sme nútení sa v lete uskromňovať, aby sme v zime prežili. Preto naozaj konzervujeme len prebytky, ktoré už naozaj nie je kedy zjesť. Navyše napríklad jahody čerstvé a zavárané, to nie je to isté ani z hľadiska zloženia ani z hľadiska zdravia. A využívať ovocie zo záhrady len ako dochucovadlo masy cukru nám nepríde normálne. My priemyselne vyrábaný cukor v strave nevyužívame.
Veľkoplodé jahody dozreli a my sme ich zjedli. Ale ešte stále máme v záhrade niekoľko stanovíšť mesačných jahôd. Sú síce drobné, ale rovnako chutné a plodia skutočne každý mesiac. Takže až do mrazov budeme mať síce menej, ale stále chutné malé jahôdky v celej záhrade. A budeme sa tešiť, keď na budúci rok sa opäť budeme môcť jahodami doslova napchať 🙂
