Je to pre nás neuveriteľné, ale je to tak. Koncom februára uplynul rok, čo sme sa zabývali v našej novej záhrade. Ubehlo to ako voda, ktorá na jar a v jeseni preteká dolnou časťou záhrady. Toto malé výročie si zaslúži, aby som sa mu chvíľu venoval a trochu si zabilancoval. Čo sme za rok dokázali, čo sme nestihli. A ako sme spokojní, či s Olinkou neľutujeme čas, peniaze a námahu, ktorú sme tomuto miestu venovali.
Mohol by som písať celé traktáty o tom, ako sme záhradu za ten prvý rok zmenili. Skúsim ale všetky svoje dojmy podať tak, aby som vás nenudil a doplním fotografie, ktoré snáď najvernejšie dokumentujú zmenu, ktorá sa tu pod našimi rukami udiala. Len pripomeniem, že oficiálne sme sa majiteľmi záhrady stali 22. februára 2016 po zápise do katastra. Ako prvú pikošku citujem jedného môjho bývalého kolegu, dlhoročného priateľa: „To ste stihli za tie tri roky celkom veľa.“ Tieto slová predniesol pri prezeraní fotografií z prerodu záhrady. Keďže som len nedávno, v jeseni, publikoval článok o prvom polroku v novej záhrade, nemusím azda písať, ako ma jeho slová potešili. A jeho zase prekvapili tie moje: „To je práca jedného roka a dvoch ľudí.“
Zakúpenú plochu so starými stromami a trávou sme zmenili asi takto:
Odstránili sme dva staré hrdzavé ploty vo vnútri a železnú ohradu na okraji sadu nahradili plotom a veľkou bránou, neskôr som rovnakou technikou zemných vrutov postavil základ vinohradu a v januári vybudoval ohradu proti srnám na južnej strane pozemku.
Na jeseň som dokončil aj druhý vyvýšený záhon, takže máme viac miesta pre pestovanie zeleniny aj úplne upratané drevá a haluzinu v záhrade, takisto sme takmer zlikvidovali zásoby starého sena v dome po pôvodnom majiteľovi. Zlikvidovaný je nie len starý ovčín, ale aj stopy po ňom, hnoj skončil na vyvýšených záhonoch a jeho miesto už onedlho zaberú tekvice hokaido. Veľmi nám chutia pečené aj grilované, už sa teším na leto 😉
V ovocnom sade máme nasadené všetky stromy, ktoré sme si zaumienili pred rokom, hoci dva sme museli na jeseň nahradiť. Presťahovaná osemročná čerešňa zo starej záhrady v lete po glejotoku uschla, nová je aj broskyňa. Tento rok už očakávame prvú úrodu z nových stromov. Mali by doplniť ovocie zo starej jablone, ktorá ako jediná zostala na pozemku, spolu s hruškou za plotom, ktorej plody nám padajú na mulč zo sena pri vŕbach.
Vŕby pri plotoch aj pri susedovej štadli aj našom prístrešku a za jednu sezónu narástli až do takmer troch metrov, na jar z nich začneme budovať vŕbový plot okolo hornej lúky, aby sme tam neskôr mohli tiež zasadiť ovocné stromy. Počas svojho rastu vytiahli množstvo vody z pozemku a v ich pestovaní budeme samozrejme pokračovať.
Počas prvého roka sa mi podarilo celkom dobre zmapovať, ako je to s tou vodu na našom pozemku, odkiaľ sa berie a prečo zostáva vo dvore. Už sme urobili prvé opatrenia, okrem nasadenia dvestopäťdesiatich energetických vŕb aj vysypania zatiaľ dovezenej drevnej štiepky, hoci už sme spustili náš štiepkovač, zatiaľ nemáme dosť vlastného materiálu na spracovanie.
Tieto „skúšobné vrty“ ukázali správnosť zisťovania vody prútikom, definitívne riešenie nadbytku vody bude nasledovať po vybudovaní jazierka pre močiarne rastliny. Už teraz však máme na pozemku podstatne menej vody tam, kde ju nechceme, hoci nás niektorí ľudia varovali pred zamokreným pozemkom.
V zime sme spravili aj čatorne na južnej strane strechy do nášho dvora, čo opäť zníži množstvo vody vo dvore. Podujali sme sa na to sami s Olinkou.
Veľkou stavbou vlaňajšieho leta bola kamenná bylinková špirála. Všetci sa nás pýtajú, kde sme vzali kamene. Nuž zo starej záhradky. A kde sa vzali tam? Za tých sedemnásť rokov sa toho nazbieralo. Stačilo vrátiť prázdne fľaše… ehm, to je iný vtip. Stačilo rozobrať jednotlivé skalky a s vlečkou za osobným autom sa pár razy otočiť 😉
Zvýšená úroveň zeminy v špirále vyriešila vysokú hladinu vody v predzáhradke a súčasne je ozdobným prvkom v našej záhrade, ktorá je nie len úžitková, ale súčasne aj okrasná. A túto kombináciu krásy a osohu nájdete v celej našej záhrade. Nedelíme ju na čisto úžitkovú a čisto okrasnú záhradu. Myslíme si, že prírodná záhrada môže byť súčasne krásna aj užitočná.
Veľkým problémom veľkej záhrady je tráva. Hneď po oraní alebo rýľovaní. Aspoň podľa niektorých záhradkárov 😉 Ako vidno z fotiek, neorieme a ani nerýľujeme. Zelenina sa dá pestovať nie len na vyvýšených záhonoch alebo „kľúčových dierkach“, ale aj pod stromami 🙂 Nevymysleli sme koleso, permakultúra nie je žiadny zázrak ani moderný výmysel. Nikde vo voľnej prírode nevidíte veľké holé plochy, nikde nevidíte monokultúry. Nikdy v prírode nevidíte umelo odstraňované lístie alebo iný materiál, ako v moderných čistých sterilných záhradách.
Všetku trávu sme dokázali bezo zvyšku spotrebovať na mulč okolo plotov alebo na záhony. Zistili sme, že celú plochu záhrady stačí kosiť tri krát a keď to urobíme na etapy, po pár dňoch či dokonca týždňoch, máme dosť materiálu aj zostane dostatok trávy a kvetov pre včely, čmeliaky a ostatný hmyz a rozkvitnutá lúka ešte aj dobre vyzerá.
Etapové kosenie má aj tú výhodu, že dokážeme sami dvaja všetku trávu postupne spracovať bez toho, že by nás to unavovalo alebo ničilo. Samozrejme, že sa nenadrieme, keď nám v tom pomáhajú skvelí technickí pomocníci. Krovinorez na podvozku a Motúčko.
Aké by to bolo aktívne oddychovanie, keby sme furt len niečo robili. Okrem práce na záhrade som si nad záhradou aj zalietal s modelmi lietadiel na diaľkové ovládanie.
A tiež sme si pár razy ugrilovali niečo dobré pod zub. Kombinácia klobások, krkovičky, cukety či tekvice hokaido a čerstvej zeleniny z vlastnej záhrady je úžasná a v dobrej spoločnosti chutí dvojnásob.
Či v lete alebo v zime, do záhrady vždy radi chodíme. Cítime sa tu veľmi dobre a aj podľa slov ľudí, ktorí nás v našej záhrade v kopci navštívili, tu je príjemne, ticho, kľud, dobrá atmosféra. Sme radi, že sa tu okrem nás dobre cítia aj naše návštevy a vždy radi stretáme milých ľudí. V podstate od jari do jesene návštevy prijímame len v záhrade 😉 Doma nás totiž už nič neudrží.
Rok uplynul ako voda a my už sa pripravujeme na druhú jar v našej záhrade na dedine. A aj sa na ňu tešíme. Pretože sme urobili kopec práce už prvý rok, tento rok jej budeme mať dúfam o trochu menej. No aj tak si svoju záhradu budeme určite užívať aspoň tak, ako prvý rok pri jej zakladaní. Permakultúrna záhrada totiž nepredstavuje drinu, ani pri takej ploche, akú máme my. Permakúltúrny spôsob totiž predstavuje iba udržiavanie rovnováhy v prírode a užívanie je plodov.
