Keď niekomu spomeniem, že v rámci odvodnenia sme nasadili v záhrade štyristo vŕb, po prekonaní počiatočného údivu nasleduje otázka, čo s nimi budeme robiť. Odpoveď nie je na dva riadky, ale jednou z možností využitia vŕbového prútia je stavba oplotení. Jeden taký sme vybudovali na severnej hranici záhrady.
V tomto mieste máme starý pletivový plot. Nie je veľmi vysoký ani pekný, ale nie je jednoduché ho vymeniť. Preto sme sa rozhodli pred rokom vybudovať tu plot z vŕby. Najprv som pomocou zemných skrutiek a stĺpov podoprel starý plot a potom sme v marci využili pevné a rovné prúty vŕby a osadili vo vzdialenosti cca 35 cm od seba živé stĺpy budúceho plota. Pomocou vrtákov do betónu priemeru 12 a 22 mm a o dĺžke pol metra. Nakoniec som nadzemné časti prútov zakrátil na výšku cca 190 cm a viazacími vinohradníckymi pásikmi upevnil k opore plota.
Keďže na plot sú vhodné len priame a nerozvetvené prúty dostatočnej dĺžky (aspoň 2,5 metra) a na 23 metrový úsek sme spotrebovali veľa prútov na stĺpy, na samotné zapletenie už toho neostalo. Aspoň symbolicky sme vyznačili, čo tu bude stáť neskôr.
Spodná hnedá časť je vlaňajší materiál, zelený je tohoročný prírastok plota
Kým prvý rok sme boli vďační za tri prútiky z každého koreňa, druhý rok už ich bolo aj zo sedem a niektoré sme museli vystrihávať, aby nám nezavadzali, tretí rok pestovania vŕb dáva každý koreň aj zo dvadsať prútov. Časť sme ich odstránili uprostred leta, lebo príliš bujne rástli susedom do plota alebo nám do záhrady či dvora. Ďalšie neforemné, tenké či krátke prútiky sme odstrihli koncom januára. Na koreňoch sme nechali len prúty rovné, dlhé a hrubé, vhodné na výstavbu plotov.
Najkrajšie prúty poslúžili na predĺženie plota. Pridali sme asi päť metrov na dĺžku, čo predstavuje asi 17 zvislých prútov, opäť pomocou vŕtačiek. Potom už prišlo na rad zapletanie vodorovných prútov. Postupne sme ich zostrihávali veľkými pákovými nožnicami zhruba po tridsať kusov a zapletali v rade s posuvom o jeden stĺpik, striedavo z pravej aj ľavej strany. Na celej dĺžke to ani veľmi nebolo vidieť, že sme niečo pridali, ale okrem víkendov sme pridali aj nejaký deň dovolenky alebo poldruha hodinky v týždni po práci a náš vŕbový plot sa začínal pred nami rysovať.
Okrem dlhého plota na severnej strane sme postavili aj jeden krátky sedemmetrový úsek na južnej strane. Medzi vŕbovou ohradou kompostéra a rastlinami vŕb v rade na západ bol úsek, kde sme videli do nevábnej susednej záhrady. Aby sme si nekazili príjemné zážitky, zakryli sme to.
Tu nám práca išla podstatne rýchlejšie od ruky a výška plota pribúdala pred očami. Dočasne sme niektoré budúce zvislé koly fixovali k pevným stĺpom viniča.
Zhruba poldruha metra vysoký oplotok stačí, aby sme si opticky vyhradili svoj perimeter a nekazili si dojem zo záhrady neupraveným kusom za našou hranicou. A pritom stále vidíme na náš nový pozemok 😉
Pretože zvislé prúty sú slabé a hmotnosť výpletu vysoká, pri vetre alebo daždi drží nový plot vo zvislej polohe niekoľko drevených kolíkov zabitých do zeme.
Po dokončení plotov v polovičke marca 2020 prišiel rad na zvyšné vŕbové prúty „mimo normy“, ktoré dočasne ležali na paletovom kompostéri. Vytiahol som k nemu náš štiepkovač aj elektrický kábel a za niekoľko hodín sme mali k dispozícii asi pol kubíka drevnej štiepky. Časť išla do koľají od auta vo dvore, veľké množstvo skončilo na vyvýšených záhonoch ako zdroj budúceho kompostu. A niečo priamo v kompostéri.
Prebytok vody a živiny z okrajových častí záhrady pretvárame v drevnú hmotu. Polovica ide do plotov, polovica sa premení na živiny na potrebnejších miestach.
Postaviť si vŕbový plot nie je nič rýchle. Skoro tridsať metrový úsek budeme budovať asi tri roky zo štyristo sadeníc vŕb. Na druhú stranu zaň nič neplatíme. A zvislé prúty sú živé, každý rok pribúdajú na nich halúzky do štiepkovača a stále vyťahujú prebytočnú vodu z pozemku. Bonusom je, že máte po celej dĺžke oplotenia „prútený košík“, aký nemá nikto v okolí 🙂
