Tak hlásajú slogany, propagujúce zdravé stravovanie. Aspoň teda každú druhú päťročnicu, podľa toho, čo je a koho cieľom. U nás je to v júni a júli každodenná realita. Až na jedno vajce denne sme teda klesli. Ale nič netrvá večne, ani striedme stravovanie.
Pretože ja zjem denne dve varené vajíčka a Olinka občas jedno, ale máme radi aj praženicu a so psíkom sme na ňu traja, teda aj vajec sa minie desiatka. A k tomu volské oká cez víkend na raňajky a tak. Takže sme zvyknutí sa s vajíčkami neobmedzovať, ale teraz je skrátka taká situácia. Vytvorili sme si zásobu na asi 45 dní a teraz musíme vydržať.
Pretože na jar dovezené kuriatka ešte majú pár týždňov do začiatku znášky, ale staré nosnice museli uvoľniť kurín práve tým malým, ale rastúcim. Takže pár týždňov sme bez znášky vajec a sme na vytvorených zásobách.
Ale to vôbec nevadí, lebo k raňajkám máme aj kaleráby, aj uhorky či papriky a teda vôbec netrpíme hladom ani nedostatkom vitamínov.
A už sa ukazujú aj prvé paradajky, teda tie červené, lebo malé žlté divé paradajky už dozrievajú pár dní. Takže naozaj žijeme a jeme zdravo, hoci pre niekoho „Jedno vajce denne“ znamená prinútiť sa jesť, zatiaľ čo pre nás to znamená jesť menej 😉 Ale onedlho tento čas skromnosti skončí a my sa opäť vrhneme na vajíčkové dobroty. Vlastnoručne dochované chutia viac.
