V priebehu prvého roka v našej novej záhrade som sa učil aj to, akú starostlivosť vyžaduje tráva na pozemku, kedy a ako ju musím kosiť. Na jar som predpokladal, že troje kosenia by mali stačiť. Je tu jeseň a ja som posledný krát kosil lúku nad záhradou aj plochy pri dome.
Tráva fakt predstavuje najväčšiu plochu záhrady a pred tým ma mnoho ľudí varovalo. Musím podotknúť, že to boli ľudia bez akýchkoľvek znalostí hospodárenia na pozemku väčšom, ako je dvor pri dome alebo takí, ktorí gazdujú ako ich starí otcovia, bez akýchkoľvek známok pokroku, poučenia, vzdelania či invencie. My sme si však išli svojou cestou.
Samozrejme, že sme pozemok nekupovali preto, aby sme ho nechali v pôvodnom stave. Veď to by sa ani nedalo. Celý prvý rok sme venovali jeho prerábaniu do podoby, ktorú sme si predstavili a nakreslili. Teda sme vysádzali stromy, budovali mulčované aj vyvýšené záhony, vybudovali kamennú bylinkovú špirálu. Alebo vysadili vŕby pri plotoch, ktoré sme zamulčovali.
Takúto záhradu sme kúpili
Vedľajším dôsledkom všetkých aktivít bolo postupné znižovanie plochy, na ktorej rástla tráva a ktorú bolo treba kosiť. Ale nie preto, aby sme ňou nakŕmili hospodárske zvieratá a nasušili seno na zimu alebo na predaj.
Takto vyzerá záhrada po vyše polroka práce na jej úpravách
Kým prvýkrát som trávu v dolnej aj hornej časti záhrady skosil takmer naraz v priebehu necelého týždňa, druhýkrát som hornú lúku kosil na etapy. Týždeň prestávky stačil na to, aby seno preschlo a Olinka mala čas ho bez náhlenia dopraviť na mulčovanie k plotu alebo k stromom. Kde ho práve potrebovala. Na tri záťahy sa dá, na štyri razy je lepšie hornú lúku postupne skosiť. Súčasne to zachováva dostatok trávy aj kvetov pre rôzny hmyz, bez ktorého sa prírodná záhrada nezaobíde.
Dolnú časť som tiež kosil na etapy, po menších kusoch. Najmä aby bolo kde chodiť.
Uličky pre prístup k stromom, ostrovčeky pre čmeliaky, včely a iný hmyz
Posledné kosenie na mňa čakalo v októbri. Skôr som kosiť trávu nechcel, aby zbytočne nenarástla. Aby to nedopadlo ako minulý rok, kedy veľká tráva ľahla a ako kĺzačka pôsobila pre roztápajúci sa sneh a vodu, ktorá skončila vo dvore.
Nepokosená tráva na hornej lúke funguje ako sklz pre všetku vodu
Celú hornú lúku som skosil na trikrát, vždy podľa predpovede počasia tak, aby tráva nezmokla a nezhnila. Nízky trávnik umožní vode vsiaknuť do zeme a nebude sa valiť po povrchu. Tým by sa jej tok mal spomaliť.
V roku 2016 tretí raz pokosená horná lúka
Samozrejme že týždňové prestávky medzi jednotlivými etapami sú v tráve vidieť, medzitým tráva vždy trochu podrastie. Takže som nechal najvyššiu trávu na oboch hraniciach pozemku, nech sa aj černice trochu rozrastú 😉
Po vykosení lúky nad plotom ma čakalo aj kosenie dole. Jednak medzi stromami, jednak nad dvorom.
Klamal by som, keby som tvrdil, že aj tu som kosil len tri razy. Síce som kosieval menšie plochy naraz, ale častejšie a celkove som plochu sadu aj okolo záhonov a v predzáhradke kosil tento rok päťkrát. Anglický trávnik naozaj nechceme, ale ani brodiť sa vysokou trávou.
Výhodou postupného kosenia je, že to netrvá dlho, nie som unavený, nezabijem s tým celý deň. A Olinka nemá naraz veľa trávy, ktorú musí pohrabať a Motúčkom zviezť na potrebné miesto.
Švédske hrable a Motúčko – dvaja skvelí pomocníci, ktorí uľahčujú hrabanie a zvážanie sena v našej záhrade
A aby to mala ešte ľahšie, používa ľahké a pružné plastové takzvané švédske hrable. Nikde sa nezasekávajú, zuby sa nevylamujú ani nezapchávajú senom, skrátka radosť hrabať. Tu si opäť neodpustím šteklivú poznámku. Koľko razy sa zo susedných záhrad ozvali obdivné slová na tieto skvelé hrable a napriek tomu, že sa predávajú doslova za pár eur v záhradkárskych obchodoch, nikto ich ešte nemá a naďalej sa trápia so starými drevenými hrabľami, možno skutočne po starom otcovi. To je ten malý rozdiel, kedy sa z driny v záhrade stáva príjemná zábava.
V rámci uľahčenia práce som vyrobil na Motúčko skladacie bočnice, lebo motor to má silný, nech sa sena a slamy viacej zmestí. Netreba potom za ním toľko behať hore dolu kopcom 😉
Som rád, že sme kúpili takú akurátnu kosačku pre našu veľkosť pozemku. Zipper Zi-MOS125 je akurátny rozmerom, veľkosťou motora aj celkovým výkonom. Vďaka tomu, že je to krovinorez uložený na podvozku a nemusím ho nosiť na pleciach, nie je práca s ním únavná tak, ako s klasickým krovinorezom. Dokážem ním pokosiť takmer všetku trávu na pozemku. Samozrejme, že okolo plotov a kvetinových záhonov dokáša Olinka svojím malým motorovým vyžínačom alebo dokončuje tým najmenším na akumulátor, ale Zipper zastane najviac roboty. Musím pripomenúť, že po prvom kosení som ho musel nechať opraviť, odstrániť konštrukčnú chybu a tiež som nahradil pôvodnú hlavu na strunu novou. Tá to má však po jednom roku v našej záhrade za sebou a pre budúcu sezónu kúpim novú a silnejšiu, snáď bude mať aj väčšiu odolnosť. Táto je totiž určená pre menšie stroje a na jej opotrebení je to poznať.
Kosenie okolo stromov u nás nie je problém, pretože okolo každého stromu Olinka vybudovala D-éčka s rastlinami, takže sa so strunou až ku kmeňu nedostanem a teda stromy nepoškodím. A tieto úrodné déčka okrem zachytávania vody a poskytovania plodov tiež znižujú plochu, ktorú treba pravidelne kosiť 😉
Takže v októbri som definitívne po tretí krát pokosil hornú lúku a skončil kosenie aj v záhrade. Pri lepšej konštelácii hviezd, menej dažďa v lete a postupnom prvom kosení si viem predstaviť, že hornú lúku by stačilo kosiť aj dvakrát.
Myslím, že strojné vybavenie sme si vybrali správne. Nestálo veľa peňazí, plne postačuje na obsluhu nášho pozemku. Nemuseli sme vypláznuť zbytočne tisíc eur za drahú, no nevyužívanú kosačku ani platiť nikomu za skosenie vraj veľkej lúky. Tak ako sme si predsavzali, dokážeme celý pozemok obhospodáriť vo dvojici, nemusíme volať nikoho na pomoc. Zvládame to sami aj bez priveľkej únavy či dokonca zdravotných následkov. Teda ak sa všetko robí s rozumom, nemusí byť vlastníctvo záhrady ani problém ani drina. Naša záhrada je pre nás jedna veľká radosť. Radi sem chodíme, dobre sa tu cítime a vždy si tu skvelo oddýchneme. Už aby bolo zase leto!
