A to v poslednej chvíli. Pár dní na to napadol sneh a začalo mrznúť. To už sme mohli byť v pokoji. Plot na južnej strane sme stihli dokončiť v plnej dĺžke až po roh záhrady. Touto cestou už sa nám srny do záhrady nedostanú, bez ohľadu na stav plotov u našich susedov.
Na južnej hranici nášho pozemku stojí starý hrdzavý a naklonený plot. Ani ovce, ktoré sa tu ešte nedávno pásli, nedonútili starého a lenivého suseda, aby si svoj plot opravil. Pred rokom sa nám cez jeho zdevastovanú záhradu dostali srnky až k našim mladým ovocným stromčekom. Okamžite sme reagovali a na najkritickejšom mieste som ešte v mraze postavil stĺpy a natiahol bariéru proti srnám. A na jar sme s Olinkiným synom natiahli na stĺpy pletivo. Ostalo dorobiť asi 18 metrový úsek, ktorý bol zo susednej strany lepšie chránený proti preskočeniu k nám.
Dokončenie plota som si nechával až na jeseň. Po zbere úrody je predsa len viacej času na takéto práce. Lenže aj keď je technológia stavby plotov na zemných skrutkách vhodná aj do chladných dní, predajcovia ako by s tým už nerátali. Skrátka majú na skladoch menší výber materiálu. A tak to trvalo asi dva týždne, kým sa nám podarilo skompletizovať celú objednávku, aby v nej boli aj stĺpiky, ak vzpery, aj zvárané pletivo v takom rozmere a v takom tvare aj z takým hrubým drôtom, aby to malo pevnosť aj to vyzeralo, ako prvá časť plota z jari… Nakoniec sú aj tak skrutky síce s dobrou dĺžkou, ale hlbším zapustením stĺpika. Skrátka pletivo trčí kúsok nad stĺpy. Čo už 🙁
Konečne mi vo štvrtok volá kuriér, že o dve hodiny môžeme vykladať. Tak som sa prezliekol a vymenil počítač za montérky a presunul sa do záhrady. Vyložili sme materiál do domu a ja som si ešte raz premeral miesto práce, pripravil náradie do Motúčka a v piatok som dopoludnia vyrazil namiesto kancelárie do záhrady. V sobotu som mal totiž naplánovanú návštevu permakultúrneho festivalu vo Zvolene. Prečo píšem v jednotnom čísle? Olinka sa liečia z prechladnutia.
Štyri hodiny v piatok mi stačili na to, aby som odstránil dva stĺpky z nášho prvého plota, ktorý sme osádzali v apríli 2016, a na zemné skrutky priemeru 68 mm a dĺžky 650 mm osadil šesť nových stĺpov aj tri šikmé vzpery stĺpov. Bez nich to nejde. Vlani som na krajný stĺpik vzpery nedával, veď je tam ani nie tri metre pletiva k bráne. No aj napriek tomu sa stĺpik za poldruha roka pekne šikmo nahol…
Tento raz som nič neodflákol, stĺpy aj vzpery boli pevne v zemi, keď som šiel popoludní domov. V sobotu som mohol spokojne odcestovať.
V nedeľu sme sa zobudili do upršaného rána. Presne podľa predpovede. Ale podľa nej predpoludním pršať prestalo. O jedenástej už sme boli s Marekom v záhrade a dali sa do pletiva. Motúčkom sme balík vyviezli k malinám, kúsok z neho odmotali a vniesli do úzkej medzery medzi malinami, vŕbami a starým susedovým plotom.
Robota pre dvoch dosť náročná, ale traja by sme sa tu ani nemali kde spratať. Ľahko sa stavia plot na zelenej lúke… Najhoršie bolo ukotviť zvárané pletivo k hornému rohovému stĺpiku a prvému pod ním. Pretože sme stavali plot na svahu. Po našpanovaní a zavesení pletiva na prvé tri stĺpiky sme si dali krátku zdravotnú prestávku s horúcim bylinkovým čajom.
Roh plota po napojení južnej strany k západnej
Krátky oddych prospeje. Nepršalo, našťastie ani nefúkalo, ale teplo veru nebolo. Pred dokončením montáže pletiva na stĺpy sme si dali ešte jednu prestávku, ani jeden z nás nechcel ochorieť. O tretej popoludní sme mohli konštatovať, že pletivo je zavesené, upevnené, roh upravený a náradie pobalené. Najvyšší čas vrátiť sa domov, kde nás už Olinka čakala s obedom a na zohriatie dobre padlo z našej úrody trochu šípkovice 😉
Teraz máme celú hornú polovicu záhrady z juhu a západný okraj s bránou kompletne oplotený. Na juhu je to pletivom výšky 180 cm, tak nech sa so susedovým starým pletivom stane čokoľvek, k nám by sa už zver dostať nemala. Zo severu riešia ploty zase ďalší susedia, takže všetky záhrady by mali byť spolu už chránené.
