Zo štyroch starých stromov, ktoré sme so záhradou kúpili, sme na začiatku spílili tri suché. Tento rok v lete sme prišli aj o poslednú jabloň, na ktorej plody sme sa tešili. Že to má tento strom nahnuté, sme vedeli už od prvej jari, len sme netušili, že si ju užijeme tak krátko.
Hneď prvý rok po kúpe záhrady jabloň silno zarodila a jablká padali celý koniec leta. Po páde nemali dlhé trvanie, ale tie, ktoré sme na jeseň obrali a skladovali v kamennom dome, vydržali dlho. A boli celkom chutné. Vysoká stará jabloň bola dominantou dolnej časti záhrady a tým, že stála pri plote, chránila nás od výhľadu do zanedbanej a zaneriadenej susednej záhrady. Žiaľ prvé leto sme na strome objavili aj plodnice drevokaznej huby. Že nastane koniec bolo jasné, nejasný bol len termín.
Prvá haluz dole
Každý rok sme zo starého stromu odstránili nejaké suché alebo prebytočné konáre. Najväčší problém sme mali s jeho výškou a tak sme tento rok kúpili 13-priečkový rebrík, aby sme dosiahli do koruny a mohli pokračovať v údržbe stromu a neskôr aj v zbere úrody.
Jeden pondelok si tak sedíme podvečer pod slnečníkom, keď sme počuli chrapot a podľa zvuku sme sa pozreli k jabloni, z ktorej padala asi z trojmetrovej výšky zlomená haluz na zem. Pomaly sa stočila, korunou oprela o zem a zlomeným koncom o kmeň. Hneď som šiel po akumulátorovú pílku aj pákové nožnice do domu, aby som rýchlo rozobral zlomený konár a zmiernil tlak, ktorým tískal strom do susedovej záhrady.
Kopa nezrelých jabĺk na zemi
Toto leto sa zlomilo veľa jabloní pod náporom úrody. Dlho bolo sucho a keď v lete pár krát popršalo, plody zväčšili svoj objem a preťažené konáre nezvládli náklad jabĺk. Preto sme po odstránení zlomenej haluze tiež ostrihali koncové haluze jablone, na ktoré sme dosiahli pákovými nožnicami aj teleskopickými nožnicami Fiskars, aby sme uľavili stromu. Predminulý rok jabloň sama zhadzovala nezrelé jablká. Aj tento rok boli jabĺčka popadané pod korunou, Olinka ich poctivo pravidelne odnášala do kompostu. Zrejme to ale nestačilo, museli sme zasiahnuť.
Paradoxne po kúpe rebríka sme už naplánovali, ktoré konáre odstránime a ktoré skrátime, aby sme strom trochu omladili a sebe predĺžili dobu plodenia chutných jabĺk. Takže sme v utorok popoludní prišli do záhrady s tým, že plány naplníme.
No nie je to sranda s takým vysokým rebríkom liezť do koruny starého stromu. Na tráve som rebrík podkladal drevenými doskami, aby som ako tak zaistil jeho stabilitu a Olinka ma istila. Často sme rebrík presúvali, aby sme pri skracovaní vetví zaistili vyváženosť stromu. Odrezať niekoľko haluzí na jednej strane by znamenalo, že sa strom môže prevážiť do susedovej záhrady a pri svojej výške by „zrušil“ plot nie len medzi nami, ale aj medzi ním a ďalšou susedou, našou obľúbenou tetuškou. V štvor či päťmetrovej výške si treba dávať pozor na vyloženie, teda ako ďaleko do boku človek vystrčí ťažké nožnice alebo ako silno ťahá za rukoväť teleskopických nožníc. Pretože tu sa už uplatňuje okrem hmotnosti aj tiaže aj moment a to je iná potvora 😉
Lámanie haluzí pokračuje
Celý týždeň sme realizovali drobné úpravy koruny, čo nám práca vo dvojici umožňovala a naplánovali na sobotu jednak grilovačku v kruhu rodiny, jednak razantnejšie rezy a za pomoci lana odtiahnutie niekoľkých konárov tak, aby nepadali susedovi do záhrady na zemiaky, ktoré pestoval za plotom.
Pred obedom sa v sobotu ozvalo ďalšie zlovestné praskanie a k zemi sa porúčali ďalšie dva konáre. Okamžite bolo jasné, že stromu sa nebezpečne zmenilo ťažisko a musíme konať rýchlo. Poloha zlomených haluzí hrozila poškodením susedových chlievikov za plotom, tak som okamžite začal deliť zlomené konáre a odťahoval ich od stromu. Pri tom som si všimol, že konáre sú zvnútra nie len miestami duté, ale výrazne sa zmenila štruktúra dreva. Drevokazná huba tu musela pôsobiť už dlho. Počasie síce spôsobilo prudké oťaženie jabĺk, ale príčinou lámania konárov je hlavne oslabená konštrukcia stromu. A ten môže nekontrolovaným pádom narobiť veľa škody.
Koniec srandy. Zobral som do ruky mobil a začal obvolávať kamarátov. Na tretí pokus som mal na linke človeka, ktorý mal motorovú pílu, nejakú skúsenosť so spiľovaním stromov a o dve hodiny aj čas. Olinke najneskôr teraz došlo, že zo záchrany starej jablone som pristúpil k jej úplnej likvidácii. Pre bezpečnosť našu aj našich susedov.
Okrem jabĺk na tomto strome dozrievalo aj chutné hrozno. O týždeň by už bolo zrelé. V prvej fáze som odstrihol liany ťahajúce sa do koruny, aby som uľahčil starému stromu. Teraz to vyzeralo na úplné ostránenie viniča.
Keď Juraj dorazil, práve vrcholilo grilovanie. Tak sme sa teda dobre posilnili a vrhli sa na jabloň. Najprv sme teda odrezali tie vysoké konáre, čo som plánoval, aby sme zmenili ťažisko stromu. Hoci sme s lanom pracovali dvaja alebo aj traja, podarilo sa nám jednu haluz spustiť tak, že trošku ťukla do stĺpa nášho viniča a susedovho plota. Prasknutá latka, nahrádzajúca na jeho starom hrdzavom plote španovací drôt, ktorý zrejme zhrdzavel už pred dlhými rokmi, sa dá ľahko opraviť, hlavne že plot stál.
Jabloň je už spílená
Potom Juraj naposledy vyliezol po vysokom rebríku do koruny, zakvačil lano do konárov a svojou motorovou pílou sa pustil do kmeňa. Smerovali sme ho na mulčované záhony, kde koniec koruny maximálne tak poškodí nejaké letničky. Keď sme pri rezaní cítili, že tlak v lane povoľuje, silno sme zabrali, aby ťažký strom nemal nijakú šancu sa niekam vytočiť a ťahali ho k sebe a k záhonu. Juraj pokračoval v rezaní pílou a po pár sekundách sa s hlučným praskaním strom vydal na svoju poslednú cestu smerom k nám. Dopadol presne tam, kde som Jurajovi ukázal, že by som si ho želal mať.
Na jednej strane som mal radosť, že sme nikomu a ničomu neublížili, ale v srdci mi prevládal smútok. Mám rád staré a veľké stromy, neznášam moderné nízkokmenné rúbovance na slaborastúcich podpníkoch, ktoré pripomínajú bonsai veľkosťou, ale podenky svojou životnosťou. Ako dieťa som sa štverával na takéto stromy, užíval si výhľadu aj ovocia a teraz som musel rozhodnúť o odstránení takéhoto stromu zo svojej záhrady. Nie len rozhodnúť, sám som musel zobrať pílu do ruky.
Už je na kúsky
Keď som v pondelok večer videl tú haluz, čo prvá spadla zo stromu, bolo jasné že ani baterková záhradná píla ani ručná nebudú stačiť, ak nechcem upratovať do jesene. A tak som hneď v utorok objednal elektrickú reťazovú pílu. Bo som sa pozrieť aj vo dvoch obchodoch v meste, ale v jednom mali drahú profesionálnu a druhú farmársku, ale tiež drahú. Je to asi najdrahší obchod v okruhu 50 kilometrov 🙁 Internet to istil a vo štvrtok sme mali pílu doma, či skôr v záhrade. Poskladal som ju, prečítal návod a popílil pár kusov haluzí.
Väčšou a silnejšou motorovou pílou Juraj rozrezal kmeň na krátke špalíky, elektrickou som ja rozrezal kostrové konáre, konce obslúžili pákové nožnice alebo akupílka. Následné upratovanie nám s Olinkou trvalo po popoludniach celý týždeň.
Kmeň a konáre skončili naukladané na vrstve kartónov proti burine medzi našimi paletovými kompostérmi, z ktorých novší bol preplnený hroznom, malými halúzkami a stovkami kíl nedozretých jabĺk. Snažili sme sa to všetko prevrstvovať senom z hornej lúky alebo drevnou štiepkou z vŕbových konárov.
Koľko miesta zaberie popílená jabloň?
Niektoré konáre sme len nanosili za kompostér pod trnky, nebolo na ne času. Tie suché som popílil a nastrihal a pripravil na opekanie ako palivo, časť najmä hubou napadnutých konárov sa zmenila na drevené uhlie do kompostu.
Dutina v zlomenom konári
Kmeň nebol v najlepšom stave
Keď po dvoch vyše týždňoch od prvej zlomenej haluze Olinka vyzbierala posledné zabudnuté jabĺčka a vyhrabala posledné malé konáriky z trávy, aby som mohol bez obáv pokosiť trávu, po jabloni ostal len zvyšok kmeňa, ktorý som zarovnal a natrel latexom.
A spod slnečníka máme „krásny“ výhľad do susedovej záhrady a na jeho pivnicu. Keď som vymenil zohnutý stĺpik hrozna, doplnil som ďalšie tri do radu a presťahovali sme sem tri sadenice zo škôlky v predzáhradke. Tiež som samozrejme doplnil stĺp k susedovmu uvoľnenému stĺpu, fixoval ho a opravil prasknuté latky tak, aby vhodne zapasovali do jeho štýlu práce. Potom sme vysadili osem prútov vŕby, ktorá rýchlo zakorenila a do jesene snáď vyrastie natoľko, aby zakryla onen výhľad, o ktorý vôbec nestojíme.
Pri sadení hrozna sme presťahovali jeden vlašský orech, ktorý sa tu vlani vyskytol. Dúfame, že rýchlo porastie a nahradí svojím objemom koruny práve zrezanú starú a chorú jabloň. Hrozno „Talian“ má dostatočné dlhé výhony a asi zo päť strapcov medzitým dozrelo, tak by mohlo budúci rok dať síce menšiu, ale dobrú úrodu.
Tým by sme mali po dvoch týždňoch neplánovaných drevorubačských prác hotovo. Vlastne ešte jednu „vec“ sme v súvislosti s rozlámanou jabloňou realizovali. O tom ale zas nabudúce 😉
