Takmer augustové teploty na konci mája toho roku nám kompletne zmenili plán práce v záhrade. Teplo celé dni a žiadny dážď nás donútil začať zalievať niektoré rastliny a tým posunul niektoré iné práce. Všetko trvá dlhšie.
A nie je to len tým, že v teple sa človeku robí pomalšie a viacej musí oddychovať. Samozrejme, že záhrada pre nás nepredstavuje len neustálu drinu. Občas si sadneme pod slnečník a dáme si dúšok kávy alebo niečo dobré pod zub. No v týchto horúčavách sa častejšie zastavíme aj pre pohár vody. Slnko dobre vysušuje nie len pokožku, ale aj telo celé a pre niekoho časté bolesti hlavy alebo únava sú spôsobené práve dehydratáciou organizmu. Klobúk je nevyhnutnou súčasťou nášho oblečenia.
Ale vodu potrebujú aj rastliny. Kým vlani sme polievať začali pomerne neskoro, tento rok sme sa zavlažovaniu už koncom mája nevyhli. Nie len, že sme chceli podporiť rast vŕbového plota aj materiálu naň, aj priesady paradajok, paprík a uhoriek potrebovali vodu v začiatkoch svojho zakoreňovania. Pretože keď sme popoludní po práci prišli do záhrady, na listoch niektorých bolo poznať, že im chýba voda.
Našťastie vody na polievanie máme dosť. Studňa je dosť hlboká aj výdatná a aj keď z nej vytiahnem 700 litrov, na druhý deň je voda späť. No nemáme to srdce pustiť čerpadlo a rozstrekovačom studenou vodou šokovať všetky rastliny. Nepolievame všetko zelené, celé listy a stonky. Vodu dostáva zelenina priamo ku koreňom. A vodu odstátu z nádrže. Väčšinou v nej je tak pol až dve tretiny objemu, takže zapnem čerpadlo v studni, keď ideme polievať, zhora priteká do nádrže čerstvá voda, mieša sa so zohriatou v nádrži a zdola si napúšťame do kúp.
Áno, polievame ručne. Plnú kupu odnesieme k rastlinám, polejeme a pri tom aj všetky skontrolujeme. Pri polievaní hadicou by sme ani nevedeli, v akom stave ich máme. Ja začínam vŕbovým plotom a vŕbami na južnej strane, Olinka priesadami v záhonoch. Keď skončím „svoju“ robotu, nosím jej vodu do vzdialenejších kútov záhrady. Popri tom si dáme z jahôd či zemolezu, ktoré dozrievajú.
Jediný problém je v tom, že toto nám zaberie tak poldruha hodiny. Keď prídeme do záhrady po práci okolo pol piatej a odchádzame okolo pol deviatej, tak musíme začať polievať okolo siedmej večer. Vtedy je už slnko dole, nepáli toľko, dodaná vlaha sa hneď cez listy nevyparí, rastliny ju majú k dispozícii celú noc na spracovanie. Keď sa chceme navečerať, tak si sadáme pod slnečník po šiestej. Takže na iné práce v záhrade, a najmä mojej dielni, nám ostáva tak poldruha hodiny každý deň. A to sa fakt veľa stihnúť nedá. A tie víkendy sú nejaké krátke 😉
Pingback: Oplatí sa sledovať Tour de France? | cykloturistika.net