Často sa nás pýtajú naši známi, ako sa stravujeme v záhrade, keď sme v nej celý víkend. Či sme opravili starý dom a varíme si tam. Na to musím vždy reagovať, že dom nie je prioritou, nehrnieme sa do jeho opravy a venujeme sa záhrade, sadeniu stromov, ovocných kríkov, zeleniny ale aj kvetov a úprave celej plochy. No pravdou je, že jesť musíme. Ako to robíme?
V dome rozhodne nevaríme, nie len preto, že nie je opravený a netrúfal by som si zaviesť dymovod do komína. Vlastne ani nemáme sporák, na ktorom by sa varilo ani drevo, ktorým by sa kúrilo. Všetko drevo, ktoré bolo na pozemku, sme použili do vyvýšených záhonov ako materiál pod substrát. A ani elektrický sporák či dvojplatničku tu nemáme, hoci som elektrické rozvody dal kompletne opraviť. Ba dokonca Olinka vlastní kempingový varič na propan-butan. Nič z toho však nepoužívame, na záhrade nevaríme.
Hlavným dôvodom je úspora času. Variť si na záhrade by bolo hriešnym plytvaním času v dobe, kedy finišujem so zakladaním záhrady pre budúcu úrodu. Ale ani nehladujeme, takí fanatici nie sme. Ba skôr naopak. Sme zástanci bezškrobových jedál v štýle paleo, aj keď sem tam nejakú výnimku urobíme.
V prvom rade v článku o našom stravovaní počas pobytu v záhrade musím uviesť, že sa budeme baviť o dvoch druhoch prípadov. Inak je to v pracovný deň, kedy prichádzame do záhrady popoludní po skončení pracovnej doby v meste a inak to máme v deň, kedy má Olinka dovolenku alebo je víkend a do záhrady odchádzame predpoludním či ráno.
Počas „krátkeho dňa“ máme za sebou štandardné raňajky doma obed v práci či reštaurácii neďaleko, kde nám, a podľa nášho vzoru aj iným stravníkom, pripravujú jedlá blízke paleo štýlu stravovania. Teda bez cukru, škrobu, obilovín, zato s kopou rôznej zeleniny k mäsu. Teda ani popoludní rozhodne nie sme hladní, ako väčšina ľudí, prichádzajúcich po práci domov, majúc za sebou na škroby bohatý obed, hľadajúc doma aj klince, len aby hneď jedli. Na jar, kedy sa stmievalo v podstate medzi šiestou a siedmou večer, nám stačilo najesť sa doma po príchode zo záhrady, máme to do tepla a pohodlia bytu len desať minút autom. Aj preto nás netlačí rekonštrukcia domu do obývateľného stavu. Nepotrebujeme to.
Iné to začalo byť, keď sa dni predlžovali, aj vďaka posunu na letný čas. Teraz chodievame domov zo záhrady často aj okolo pol deviatej večer, a to aj napriek tomu, že slnko zapadá za kopec nad záhradou a teda sa u nás stmieva oveľa skôr, ako v meste, kam sa vraciame. To by bola večera doma naozaj dosť neskoro, takže sme museli nájsť riešenie pre večeru v záhrade.
Z domu odchádzame okrem iného s jedným alebo dvomi prútenými košíkmi. V nich máme termosku s čajom a druhú s kávou. K tomu Olinka pribalí nejaký banán, vždy čokoládu (a keď píšem čokoládu, tak mám na mysli skutočnú čokoládu, 75 alebo 86%, nie tie umelým tukom alebo palmovým olejom nastavené sladké bledé hmoty), často sušené jabĺčka alebo hrušky z jej minuloročnej úrody. To len tak pre chuť počas prestávky v práci. Často sa zahryzneme do poctivého špekáčika alebo kvalitnej salámy z mäsa, k tomu samozrejme zelenina, už aj z vlastnej úrody, ja si dopriavam tiež kúsok kváskového chlebíka, ktorý Olinka už roky pečie doma. Buď sa dobre najeme v záhrade podvečer a potom už doma nejeme. Alebo si dáme v záhrade len ľahký olovrant a potom ešte jeme doma, hlavne keď sa vraciame skôr, ako pred zotmením 😉
Iná situácia je, keď nás čaká v záhrade dlhý deň. I keď „dlhý deň“ neznamená, že sme tam od svitu do mrku. Aj my máme svoje limity a svoj vek, hoci priateľka to nerada počúva 😉 a osem až desať hodín nám úplne stačí, ak chceme prísť do záhrady aj druhý deň a podať nejaký výkon a súčasne nechceme doma po príchode len odpadnúť. Takže raňajkujeme a večeriame doma a na záhrade nás čaká len výdatný obed. Samozrejme že káva, čaj, čokoláda, ovocie je v košíku stále.
Dva razy sme si objednali z reštaurácie misy pre šiestich, to nás bolo v záhrade naozaj veľa. V stanovený čas niekto odbehol do mesta a doviezol jedlo pre všetkých. Zakaždým sme však ale na rovnakú objednávku dostali trochu iné jedlo, zrejem ide o to, kto má službu v kuchyni. Dvakrát sme využili tiež službu dovozu z pizzerie. Opäť nás bolo v záhrade trochu viac a raz za čas múčne jedlo neublíži ani nám. Pizza bola chutná, druhý raz sme si dali zeleninový šalát s mäsom a posúchom s cesnakom, nech sme zdraví 😉 A trochu toho ostalo aj na večeru doma.
Musím napísať, že už sme v záhrade vyskúšali aj varenie, či skôr pečenie. Zobrali sme si z domu remosku, špekáčky, v čase obeda to Olinka pripravila a zapla a za pol hodinku už sme si dávali šťavnaté teplé špekáčky so zeleninou a kváskovým chlebom. Zostalo opäť aj na večeru doma. Bola to rýchla príprava a či pálime elektrinu doma alebo na chalupe je úplne jedno. Remoska nám určite ešte pár razy poslúži, vcelku rýchlo a bez komplikácií sa dá upiecť aj kuriatko.
Celkom sa už tešíme na leto. Nie, že by sme sa plánovali opaľovať, ale chceme kúpiť prenosný gril a využiť ho na rýchlu prípravu grilovaného mäsa. Doma ho napácujeme, vložíme do prenosnej autochladničky, ktorú sme si kúpili na cyklodovolenky a ktorá funguje na 12 aj 230 V a na obed si pripravíme chrumkavé mäso, samozrejme aj s čerstvou zeleninou zo záhrady. Zelenina sa dá tiež grilovať, ale chutí nám aj surová. Veď preto sme jej nasadili také množstvo do vyvýšených záhonov, ale aj pod stromy.
Jedlo dáva človeku energiu aj materiál na stavbu a opravu telesných tkanív. Bez pravidlenej a výživnej stravy nie je možný nie len život, ale ani často namáhavá práca v záhrade. Preto dodržiavame nie len pitný režim, ale aj pravidelné stravovanie. Teraz na jar si jedlo musíme doviezť alebo na mieste pripraviť, ale na budúci rok, kedy už budeme mať vlastné ovocie, bude stačiť sa prejsť po záhrade a „napásť sa“. Samozrejme, že človek nevydrží celý týždeň len na hruškách, jablkách a hrozne, ale zrelé ovocie je výdatným doplnkom bežnej varenej a pečenej stravy.
