Čo je na obrázku?

Svet je projekciou toho, čo vidíte. Ak sa pozeráte na svet okolo seba a vidíte problémy, budete mať len problémy. Ak vidíte príležitosti, budete mať nekonečné možnosti. Podľa toho, ako sa na svet pozeráte, taký svet okolo seba tvoríte a v takom potom (musíte) žijete. Všetko je to len na vás a nemáte právo sa na kohokoľvek vyhovárať. Za váš život nemôže ani prezidentka ani predseda vlády ani Brusel. Čo teda vidíte na obrázku?

Úzky pozemok je prekliatie. Úzky pozemok vám nedovoľuje „odstrihnúť sa“ od ľudí negativistických, teda takých, ktorí všade vidia len problémy, za ktoré môže niekto iný, oni sú len obeťou. Či chcete alebo nie, občas začujete, čo vás nezaujíma. Kým pohľadu mimo váš pozemok môže pomôcť živý plot alebo si viete vypestovať „plotovú slepotu“, so zvukom je to o čosi ťažšie, hoci nie nemožné. Na druhej strane aspoň nie je vidieť, ako neveriacky občas krútim hlavou, aké hlúposti či výhovorky sú ľudia niekedy schopní vypustiť z úst, aby ospravedlnili svoje zlyhania. Predo mnou sa ospravedlňovať nemusia, ja neplatím ich účty, nie sú moji zamestnanci. A sebe nech nahovárajú čo chcú. Mne je to jedno. Ale poďme k veci. Čo vidíte na tomto obrázku?

Pesimista vidí burinu na vyvýšenom záhone. Problém, ktorý mal byť dávno odstránený, aby neužieral vodu pestovaným paprikám. Rovnako ako mal byť vyvýšený záhon na jar zrýľovaný a teraz okopaný.

Čo vidím ja? Vyvýšený záhon s dobrou skladbou vrstiev a dobre zamulčovaný slamou, aby sa voda z neho zbytočne nevyparovala, teda aby nebolo potrebné často polievať veľkým množstvom vody. A medzitým „sprievodné rastliny“ (severoamericko/indiánsky pojem pre nepestované rastliny, ktoré rastú spolu s pestovanými), ktoré poskytujú pohyblivý tieň paprikám a paradajkám a tým im uľahčujú život v týchto nekresťanských horúčavách, ktoré panujú uprostred júla. A ktoré používame ako zelené (no dobre, aj červené) krmivo pre naše sliepky a ktoré, keď sú rastlinky mladé, využívame namiesto šalátu. Kto by sa s ním pestoval, keď alternatíva rastie sama, bez práce a zadarmo?

Ktorý svet sa vám páči viac? Svet zbytočnej práce, ktorá v konečnom dôsledku zhoršuje vaše pestovateľské výsledky a stojí vás viacej peňazí (za vodu a elektrinu) aj námahy? Alebo budujete svet, kde všetko so všetkým súvisí a dopĺňa sa? Aký svet okolo seba si projektujete?

Čo je na ďalšom obrázku?

Povedala mi jedna žena, že v tejto horúčave jej jahody kompletne vyschli. Nie len, že nemá plody, prišla aj o rastliny, jahody bude musieť na budúci rok znova vysadiť. A druhým dychom dodala, že mám burinu v jahodách.

Pýtam sa teda, či má jahody. Nie, vyschli jej, potvrdila. A znova, že my máme burinu v jahodách, že sme to mali dávno vyplieť. Tak to skúšam po tretí raz: „Máš jahody?“ „Nie, veď ti vravím, že mi v tom suchu uschli. Máš burinu v jahodách, mal si to dávno vyplieť od nej.“

???

Koľko razy potrebujete dostať po tej sprostej gebuli, aby vám to v nej zahrkotalo a konečne docvaklo? My máme burinu v jahodách a vaše vzorne vypleté jahody bez jedinej burinky kompletne uschli. Chcete to po španielsky? „Las malas hierbas en las fresas las protegen del sol y de la desecación. Una pequeña cantidad de hierba evita que el agua se evapore del suelo y las fresas sobreviven“.

Neviem, ako vy, ale ja si radšej naprojektujem svet, v ktorom jahody prežijú a aj budúci rok budú plodiť ostošesť, lebo ich mám veľmi rád. Netrpím sebamartýrstvom, aby som sa musel každý rok niekomu sťažovať, čo všetko mi uschlo a čo všetko som musel znova vysádzať. Netrpím komplexom „Čo by som sa nenadrel, keď sa môžem“ a nepotrebujem sa chváliť nikomu tým, koľko zbytočnej roboty som „musel“ urobiť. Nepovažujem to to totiž ani za hrdinstvo ani znak silnej osobnosti, považujem to za hlúposť. Ja som orientovaný na výsledky, nie na činnosť.

Poďme na ďalší obrázok? Čo vidíte?

Klasika, zase mám neokopaný vinohrad! Ako to môžem tak nechať! Predsa každý vie, že vinič treba okopávať! Na otázku „Prečo?“ mi doteraz nevedel nikto odpovedať (okrem taľafatiek, že sa to musí, že sa to vždy tak robilo…), len v jednej reportáži som počul človeka, ktorému už jedno koliesko docvaklo a tipujem, že o takých desať rokov mu zapadnú aj ďalšie a z tej polcesty teraz (párne medziradia orané, nepárne zasiate bylinky a obrok naopak, bylinkové semená kupujú )
sa dopracuje k normálnemu a hlavne účinnému riešeniu.

Ja vidím 3 x 9 X 0,7 m2 jahodovisko a 3 x 9 m vinohrad. Každý „normálny záhradkár“ by mal to jahodovisko o celkovej ploche asi 19 m2 zvlášť a musel by ho samozrejme okopávať, aby tam ani jedna burinka neužierala jahodám drahocennú vodu. Rovnako by tak tých 19 m2 okopával pod viničom, lebo aj tomu by burina uberala vodu. Však čo by sa nenadrel, keď sa môže, však? A musel by zavlažovať 38 m2 a nakoniec by mu tie jahody aj tak mohli uschnúť, ako o tri odstavce vyššie. Čo je horšie, mohli by mu vyschnúť aj nejaké korene viniča, tie ktoré mu v zime nevymrzli.

Dostávame sa k jadru. U nás zdieľajú jahody aj vinič rovnakú plochu. Teda tých 19 m2 sme ušetrili, nemuseli kupovať alebo na nich pestujeme niečo iné (pravdepodobne spolu s niečím ďalším 😀 ) Námietky o spotrebovaní podpovrchovej vody a živín ľahko vyvrátite tým, keď sa pozriete, v akej hĺbke korení vinič a v akej jahody. Ďalšie otázky?

Mulč zdieľajú jahody spolu s viničom. Takže sme ušetrili významné množstvo (kupovanej) slamy. Slama chráni v prvom rade jahody pred vyschýnaním (slnkom a vetrom) a potlačuje rast buriny. A jahody so slamou chránia korene viniča. V lete pred vyschýnaním teplým vetrom a horúcim slnkom, v zime pred mrazom. Už som spomínal, že z jednej plochy máme dve úrody?

Tento rok (2022) je fakt extrémne horúco a sucho, nepršalo desať dní (spadlo 5 mm vody 😀 po týždni horúčav cez 30°C) a ešte týždeň asi ani nebude. Takže zatiaľ dostal každý vinič trikrát po 12 l vody. A jahody to schytávajú naplno. Strojár by to komentoval slovným spojením „kritický prierez“, ja poviem, že jahody sú obetované v prospech náročnejších rastlín.

Jeden príklad za všetky pre ľahšie pochopenie problematiky. Odporučili sme jednému dlhoročnému gazdovi doplniť pod hrozno jahody, aby vo svojom veku už nemusel naťahovať motyku ani dlhú hadicu. Jednu jar hlásil vymrznutie asi 15% koreňov. Keď sme sa tento rok zastavili pozrieť, ako to u neho vyzerá, museli sme so smútkom v hlase a so slzou v oku konštatovať, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Skrátka po mulči takmer ani stopy, a tým pádom takmer ani po jahodách. Zatiaľ čo ja jahody vo viniči udržiavam v rozumnej miere motorovou kosačkou so zberným košom, lebo by sa tam inak nedalo chodiť, u neho sme mohli vyhlásiť jahody za ohrozený a prísne chránený druh. Nečudo, že mu hrozno v zime vymrzlo a toto leto vyschlo.

Nuž čo, hrdý a nezlomný záhradník vysadí. Ja som povolaním analytik a tak najprv trochu počítam.
Napríklad, ako dlho bude trvať, kým nový koreň viniča, ak mám k dispozícii sadenicu (inak ju musím zaplatiť), dorastie do veľkosti a produkčnej schopnosti toho suchého alebo zamrznutého? Päť rokov, sedem? O koľko úrody (a vína) prídem, keď musím nahradiť dvadsať koreňov? A čo nestihnem alebo nezvládnem urobiť v čase, kedy budem vykopávať odumreté korene a dávať do zeme nové? Lebo nikto z nás nemladne…

alebo inak

Koľko bude trvať, kým sa nové jahody, vysadené namiesto tých vyschnutých obetovaných, zapoja do systému tak, aby boli plnohodnotnou náhradou v systéme komplexnej ochrany vinohradu a začali dávať úrodu? Rok? O koľko úrody prídem? Maximálne ma tak o jeden raz menej bude bolieť brucho z prežratia sa jahodami… Lebo na jahodový lekvár ich je všade inde plno. Navyše sú v slame, tá chráni v zime aj v lete a zvládla aby to aj bez jahôd. No ale škoda tých nevyužitých 19 m2.

Aby som nezabudol, dážďovky pod mulčom permanentne prihnojujú ako jahody, tak vinič. Videli ste najnovšie cenovky umelých hnojív? NPK nie je sranda.

Ja sa na „problémy“ pozerám komplexne. Veci treba vidieť v súvislostiach. A na realitu sa pripraviť. Zmena klímy je realitou a tohoročné dlhotrvajúce vysoké teploty nad 30°C bez zrážok sa s nami ani našimi záhradami nemaznajú. Voda neprší a onedlho ani do studní nepritečie, potoky sú už teraz suché. Skutočne si myslíte, že sucho prekonáte tak, že budete viacej polievať? Čím?

Proti zmenám klímy je zbytočné „bojovať“, či už vyhláseniami, zákonmi, nariadeniami z Bruselu alebo ťahaním hadíc kvapôčkovej závlahy (videli ste nové cenníky elektriny- pre čerpadlá?). Čas a prostriedky treba venovať prispôsobeniu sa situácii. Napríklad výberom vhodných rastlín, ktoré novú klímu ľahšie zvládajú, kombinovaným pestovaním, ktorá vzájomne chráni jednotlivé rastliny a hlavne ochranou vody, ktorá v pôde už, či skôr ešte, je. Predpokladom je ale opustenie starých dogiem a otvorená hlava. Tvrdohlavosť nepomôže, peniaze skôr či neskôr dojdú a ani síl nebude pribúdať. Kto sa neprispôsobí, neprežije.

Svet je projekciou vašich myšlienok pomocou vašich očí. Vy tvoríte to, čo okolo seba vidíte.