Budovanie vyvýšeného záhona

Čaro vyvýšeného záhona nie je len v jeho výške nad terénom a tým možnosti jeho ľahkého obrábania aj zberu zeleniny. Veľký význam má to, čo na prvý pohľad nevidieť. Jeho obsah, ktorý má na svedomí lepší rast zeleniny, dlhšiu vegetačnú dobu aj úsporu nákladov počas životnosti vyvýšeného záhona. Poďte sa teraz pozrieť, čo sme do nášho vyvýšeného záhona dali.

Aby vás pri práci na vyvýšenom záhone pri pestovaní a zbere zeleniny nebolel chrbát, musíte najskôr nejakú námahu vynaložiť. Ale pri dlhej životnosti takého pestovateľského políčka je to v globále veľmi výhodné z hľadiska zníženia námahy a udržania si zdravia v záhrade.

V prvej časti popisu zriadenia vyvýšených záhonov v našej novej záhrade som písal o tom, ako som si nechal minibágrom vykopať jamy pre vyvýšené záhony. Ručne by som to robil týždeň a nie som blázon, radšej som zaplatil za tri hodiny pobytu bagríka u nás v záhrade. Potom som nad vykopanou jamou postavil drevenú konštrukciu vyvýšeného záhona. Konečne prišiel čas naplniť záhon materiálom a tým súčasne upratať na pozemku.

Samotný záhon som ochránil pred nájazdom krtov a hrabošov položením plastovej siete proti krtom po celej spodnej aj bočných plochách záhona. Krtko si rád pochutná na dážďovkách, ktoré rozkladajú rastlinné zvyšky, sú pre záhradkára nenahraditeľným pomocníkom. Nemám nič proti krtkom, ale nech si ryjú inde. Ale aj drevená konštrukcia ohradenia vyvýšeného záhona potrebuje ochranu, aby vydržala viac rokov. Aby nebola vlhká zemina v priamom kontakte s drevom, natiahol som nopovú fóliu. Nopy sú také výstupky, teda fólia nie je hladká. Výstupkami je fólia orientovaná k dreveným doskám, to vytvára súvislú vzduchovú vrstvu, pomáhajúcu odvetrať povrch dreva. Suché drevo dlhšie vydrží.

Kúpil som celý dvadsaťmetrový balík jeden meter širokej fólie s vedomím, že asi budem dokupovať, skutočne som potreboval ešte jeden kus 1,7 m dlhý. Meter široká fólia znamenala, že v najnižšej časti záhona bude na spodku fólia zahnutá, vytvára akési korýtko. No v najhlbšej časti je fólia kolmo dole. Na bokoch záhona a zčasti na dne sa sieť proti krtom aj nopová fólia prekrývajú. Pre jen upevnenie k foršniam som použil mechanickú sponkovačku a spony dlhé 12 mm, ale mohol som kúpiť aj dlhšie, občas sa mi nepodarilo na prvý krát pripevniť fóliu k doskám.

Pre ľahšiu manipuláciu som si fóliu narezal podľa jednotlivých polí ohradenia vrátane prekrytia stĺpikov. Spony som dával na foršne vo vzdialenosti pol metra na hornej aj dolnej časti, na stĺpikoch samozrejme hustejšie. Od horného okraja foršní je fólia nižšie asi o dva až päť milimetrov, pretože plánujem foršne ešte hobľovať, aby som odstránil triesky a dalo sa nich aj sedieť 😉

Keď bola nopová fólia na svojom mieste v hotových častiach záhonov, prišiel čas naložiť materiál. Na slamu, chrániacu sieť proti krtom pred pretrhnutím, prišli kmene a hrubé konáre zo spílených starých ovocných stromov. Spílenie a narezanie na krátke kusy obstaral švagor, kým sme my stavali plot. Teraz sme drevo navozili Motúčkom k záhonu. Na predný adaptér som namontoval vidly. Jeden veľký kus dreva som nagúľal na vidly, ukotvil gurtňou, menšie a ľahšie kusy sme naložil s Olinkou na korbu a previezli k záhonu. Motúčko po rovine alebo dolu kopcom odvezie bez problémov aj 150 kilo 😉

Gurtne sme použili aj ako jednoduchý žeriav. Textilnú pásku som podložil pod oba konce hrubých kmeňov a vo dvojici sme ich postupne preniesli od Motúčka na druhý koniec záhona pri sude s vodou a položili do záhona. Niektoré kusy boli dosť ťažké, ale v podstate sa takto pracovalo dobre a pre dvojicu boli kmene ľahké, ako podotkla Olinka.

Na dno záhona sme položili drevené kmene len do troch štvrtín plochy. Spodná strana ohradenia záhonov nebola dokončená, práve pre to, aby sa nám dobre manipulovalo s ťažkými drevami. Keď bola sekcia naplnená, pripevnil som dva vrchné rady foršní, natiahol nopovú fóliu a dokončili sme kladenie brvien na dno záhona. Podobne aj druhú sekciu.

Na vrstvu hrubého dreva prišla ovčia vlna. V chalupe nám po bývalých majiteľoch ostali štyri vrecia tohto materiálu. Tak prišla ku kladám, na vrch sme položili haluzinu. Tú sme tiež navozili Motúčkom, ktorému som vyrobil drevené prídavné bočnice, aby sa do neho zmestilo viac ľahkého materiálu. Využil som „odpad“ z provizórneho ohradenia priestoru brány v hornom plote. Pretože práce na vyvýšenom záhone sa nám o pár dní omeškali, medzitým výrazne vyrástla tráva v sade, kde boli kmene aj haluze ponechané po spílení starých stromov. Olinka sa trošku potrápila s vyčistením trávnika, ale s každou fúrou vyzeral sad lepšie a lepšie.

Haluze sme nahádzali do záhona a neskôr som niektoré z vetiev postrihal nožnicami, aby si materiál trochu ľahol do nižšej vrstvy. Táto práca bola dosť náročná na môj chrbát, druhý deň som si musel trochu viac poležať.

Medzitým som doviezol chýbajúce dve foršne a tiež posledný kus nopovej fólie, takže som záhon mohol definitívne uzavrieť a doplniť posledné kusy hrubého dreva aj vysypať posledné vrece vlny, ktorá nám v chalupe dosť zavadzala, rovnako ako haluzina v sade. Tej máme zjavne viac, ako dokážeme v prvom záhone spotrebovať, takže Olinka ju začala zhromažďovať pri kompostéri, kde počká na výstavbu druhého záhona.

Bočnice Motúčka som využil aj pri ďalšej vrstve vyvýšených záhonov. To je seno, ktoré sa nachádza v bohatom množstve v prvých dvoch miestnostiach starého domu. Pre jednoduchosť práce som seno v dome plnil do veľkých kartónových škatúľ, tie naložil do motúčka a odviezol k záhonu. Vrstva dreva, vlny a haluziny má asi 40 cm, po okraj záhona som navozil seno. Vysypal zo škatúľ, potom trochu urovnal.

Aby nám seno vietor nerozfúkal, ihneď som ho prikryl vrstvou trávnatých drnov, samozrejme zeleným dolu. Na záver dňa som celú prvú sekciu dôkladne prelial vodou zo studne za pomoci čerpadla, podľa doby prevádzky čerpadla to odhadujem na asi päť sto litrov vody na plochu 4,5 m2. Tým mi úroveň materiálu klesla o asi 20 centimetrov pod okraj záhona, no stále je to dosť pružné. Je mi jasné, že aj v priebehu roka budem musieť dopĺňať do záhonov materiál, ako sa budú jednotlivé vrstvy utláčať a rozkladať.

Upratovanie v záhrade pokračuje. Po dreve zo sadu a sena z chalupy, ktorá dlhé roky slúžila ako senník, prišiel na rad hnoj zo zrušeného ovčína. Ten sme nechali rozobrať a staré drevo darovali za odvoz, hnoj a zvyšky starého sena na zemi som naložil do Motúčka a opäť doviezol k vyvýšenému záhonu. Navozil som asi desať centimetrovú vrstvu, ktorá prišla na drny.

Pretože je záhon dosť veľký, má 13,5 m2, roboty je na ňom ako na kostole. Preto aj vypĺňanie materiálom robím na etapy, chcem mať čo najskôr hotovú aspoň jednu sekciu, aby sa už do nej mohli sadiť priesady paprík, paradajok, uhoriek ale aj iných rastlín. Takáto postupná práca mi dovoľuje aj s obmedzenými silami dosiahnuť cieľ a začať pestovať zeleninu. Prvú úrodu už sme v novej záhrade dosiahli, ale je to len symbolické množstvo.

Poslednou vrstvou vyvýšeného záhona je zemina. Tej máme okolo neho naozaj dosť 😉 Treba si uvedomiť, že nakopaná zemina o tretinu zväčší svoj objem. A z každého záhona sme vykopali najmenej 4 m3. Časť tejto zeme Olinka použila na Ú-čka, aby doplnila a zvýšila záhony, zvyšok musím ručne lopatou nahádzať do vnútra záhona. V tom mi nijaký bagrík nepomôže 🙁

Voziť seno, hľadať v kope hliny drny, nakopať a navoziť hnoj a na záver všetko zahádzať lopatou hlinou je celkom výživná lopota. Nehrozí, že by som to vydržal robiť celý deň ani že by som to dokázal na jeden raz. Takže som si robotu rozdelil na menšie bloky. Pracoval som postupne po asi polovici sekcií. Po zakrytí sena drnmi som navozil trochu hnoja, potom som hádzal hlinu a súčasne som odkrýval drny, aby som ich mohol použiť na ďalšiu vrstvu. Práca po popoludniach mi celkom stačila, aby som si uvedomoval, ktoré svaly mám na rukách 😀

Postupne som vrstvil hlinu, na spodok veľké hrudy, na vrch jemnejšiu hlinu a trochu som ju nahádzal do kopca. Práve pre očakávané klesanie úrovne zeminy v záhone. Najskôr som bol hotový so severnou sekciou záhona pri sude s vodou, aby si trochu „ľahla“, kým do nej pôjdu prvé sadenice. A hoci som onedlho bol hotový aj so strednou časťou záhona, stále som mal pocit, že hliny vedľa vyvýšeného záhona neubúda 😀 Našťastie čas zeminy budem potrebovať aj na vonkajšiu stranu ohradenia. Jednak na zasypanie dier po bokoch, vykopaná jama nie vždy bola presne na vyznačených hraniciach, jednak na výškové vyrovnania okolo záhonov. Pri práci na prvom nerovnom rohu som zeme spotreboval celkom dosť.

Vyvýšený záhon je prakticky hotový, po uľahnutí zeme môže Olinka sadiť priesady. O tom ale zase v ďalšom pokračovaní seriálu o vyvýšených záhonoch v našej záhrade.