Začiatkom tretej augustovej dekády sme si pripomenuli niekoľko výročí. Zabudnuté vylodenie spojencov na stredomorskom pobreží Francúzka, takmer zabudnutý útok spojencov na rozvíjajúce sa Československo a najnovšie sme si u nás doma pripomenuli, že je to práve polrok, čo sme začali vytvárať našu prírodnú záhradu na prázdnom pozemku. Malé výročie, pri ktorom je vhodné zrekapitulovať, čo sme za ten čas urobili, čo sa nám nepodarilo a čo ešte urobiť chceme.
Za pol roka prešla naša záhrada, trúfam si povedať, ohromnou zmenou. Kupovali sme pozemok, na ktorom nebolo nič a to, čo na ňom bolo, nestálo za reč. Trávu spásali ovce, špatili ho dva staré priečne rozpadávajúce sa ploty a v dolnej časti stál starý ovčín. V polovičke záhrady bránili výhľadu tri veľké suché stromy a vo dvore bol starý kamenný dom s poškodenou strechou. Dá sa povedať, že záhradu tvoril pozemok s mizerným ohradením, a nerástlo tu nič. Museli sme začínať na zelenej lúke, doslova. Najlepšie záhrada vyzerala v zime, keď všetko zakrýval sneh.
Vo februári sme sa stali majiteľmi pozemku so všetkými právami (a povinnosťami) a začali realizovať svoje plány. Kto v začiatkoch videl náš nový pozemok, nechápal naše rozhodnutie kúpiť to tu. Pretože videl to, čo tu bolo a nie to, čo tu byť môže. No my sme mali s Olinkou celkom jasno.
Zo všetkého najskôr sme sa pustili do detailného plánovania. Celú záhradu som s kamarátom kompletne zmeral, všetko zakreslil a doma sme rozvrhli umiestnenie ovocných stromov, kríkov aj zeleninových záhonov. Rozloženie stromov v hornej časti záhrady nám komplikovalo elektrické vedenie nad pozemkom. Plán sme prerábali celkom trikrát.
Kým sme zasadili prvé stromy, riešili sme prebytok vody vo dvore pod svahom. Dvor sme vysypali drevnou štiepkou, aby sme ho spevnili a nenarobili koľaje autami.
Súčasne sme sa snažili zbaviť buriny, najmä pŕhľava rástla úplne všade, pri dome, pri plotoch, skrátka všade. Ale nepoužili sme žiadnu chémiu. Olinka vytrhala všetky pŕhľavové korene za pomoci ploskoreza.
Hoci sme so starým domom nemali žiadne veľké plány ohľadne jeho rekonštrukcie, nechali sme kompletne opraviť elektroinštaláciu, aby sme mohli bez obáv používať elektrické náradie a elektrické spotrebiče.
Celkom neplánovane sme v lete pristúpili k čiastočnej oprave strešnej krytiny, aby do domu netieklo. Stále neuvažujeme o víkendovom bývaní v ňom, ale využívame ho ako záhradný domček na uloženie náradia a vybavenia a pred jesennými dažďami sme chceli mať akú takú istotu, že naše vybavenie nebude zničené vlhkosťou.
S riešením vlhkosti súvisí aj solárny vykurovací panel, ktorý som nestihol vyrobiť, hoci hlavné súčasti preň už mám v domčeku. Pred dokončením je solárna sušička ovocia na princípe Trombeho steny, ktorá v zime môže slúžiť ako vykurovacie teleso a vysušovač pre jednu miestnosť.
Skoro na jar som postavil aj paletový kompostér v strednej časti záhrady a neskôr vedľa neho našla svoje miesto plastová nádrž na vodu, do ktorej čerpáme vodu zo studne. Na polievanie záhonov používame výhradne odstátu vodu. V kompostéri končia všetky rastlinné zvyšky zo záhrady.
V pôvodných plánoch záhrady figurovali aj skleník a voliéra pre psa. Skleník by ale výrazne zasiahol do panoramatického výhľadu a preto bol zrušený ako prvý. Jeho miesto zaujal prvý vyvýšený záhon na zeleninu. Bagrom bol vykopaný základ aj pre druhý, ale ten som v nestihol dokončiť, snáď do jesene bude, aby mala pôda čas uľahnúť pred jarnou výsadbou.
Čo sme stihli na sto percent, bolo presťahovanie ovocných stromov zo starej malej Olinkinej záhrady na náš nový pozemok. Z ôsmych stromov sa sedem uchytilo, v lete uschla čerešňa blízko brány. Spolu so stromami sme sťahovali aj egreše, ríbezle a iné kríky a samozrejme spústu kvetov. Hoci na jar sa v predzáhradke objavili narcisy, teraz je to s kvetmi niekde úplne inde. Kvety našli svoje miesto pri plote u cesty aj pri dome. Vlhkosť im zjavne robí dobre a skutočne rastú ako z vody.
Ďalšie kvety sú v mulčovaných záhonoch, kde robia spoločnosť zelenine. Keď sedíme pod starou jabloňou a oddychujeme alebo grilujeme, máme nádherný výhľad. Pred nami kvety a zelenina, naľavo vo svahu ovocné stromy a kríky.
Hornú časť záhrady ukončovala hrdzavá ohrada, tú sme nahradili plotom zo zváraného pletiva a osadili sme širokú štvormetrovú bránu.
Rozmiestnenie stromov a kríkov v hornej časti záhrady má mať pozitívny vplyv na vodu na pozemku, jej spotrebu sme ale podporili vysadením dvestopäťdesiatich sadeníc vŕb pred Veľkou nocou. Dnes už majú niektoré z nich výšku tri metre! Okrem toho majú tvoriť živý plot a poskytovať ďalšie sadenice na ohradenie pozemku aj materiál na vypletanie zástien, košíkov. A zvyšok skončí v štiepkovači, tento materiál použijeme na spevnenie dvora alebo do kompostu.
Svoje miesto dostali aj tri rady hrozna. Prvé korene sú už v zemi, hoci stĺpy pre vedenie budem robiť až na jeseň. Niektoré korene sme previezli zostarej záhrady, iné sme kúpili nové.
V rámci veľkého upratovania domu aj záhrady sme do zberného dvora odviezli plné škatule a vrecia stavebného aj iného odpadu, starého pletiva a drôtov aj rozobrali starý ovčín. Dobré škridle z neho boli použité pri oprave strechy, ostatné skončili v zbernom dvore. Najmä pri drevenom prístrešku Olinka zo zeme vybrala desiatky škatúľ kúskov škridlí, ktoré tu zrejem mali pôvodne spevňovať zem, ale spôsobovali len zvýšenie úrovne terénu a držali tu vlhkosť. V tomto úseku ešte niečo vymyslíme, čo skôr máme už vymyslené, len sme nestihli všetko realizovať. Hnojisko pri ovčíne výborne poslúžilo ako miesto pre tekvice hokkaido, starý hnoj z ovčína skončil vo vyvýšenom záhone.
Súčasťou veľkého upratovania bola aj likvidácia zvyškov dvoch priečnych plotov, ktoré kedysi rozdeľovali pozemok na menšie celky. V jednom boli stĺpy železné, v druhom drevené, ale všetky hnité a pletivo sa rozpadávalo na kúsky už pri zlom pohľade naň. A do takých 15 cm bolo v zemi. Olinka si dala tú prácu a ploskorezom vykopávala zvyšky pletiva a drôtov, medzi ktorými našla aj hrubú reťaz, lopatku, montážny kľúč, kúsky keramiky či skla. Po dôkladnom prekopaní sa z jedného takého miesta stal kvetinový záhon.
Po všetkom tom jarnom sadení prišlo leto a s ním prvá úroda. Neplánovane sme sa dočkali nejakých hrušiek a slivák, na jabloni sme oberali hrozno a z našich sadeníc sme si pochutnali na jahodách a malinách, ale aj uhorkách, tekviciach, cuketách, paprikách aj paradajkách. Chutili nám aj reďkovky, cvikla, kaleráby, cibuľa, hrach…
Ale nie len zelenina rástla ako divá na dlhé roky nevyužívanej pôde. Rástla aj tráva. A v nej lúčne kvety, ktoré Olinke robili veľkú radosť. Zo zelenej lúky sa zrazu stala lúka kvetová.
Kosením sme dostali trávu pod kontrolu a získaný materiál používali ako mulč k plotu či rastlinám. Znižuje to teplotu pri koreni, netreba toľko polievať, nerastie burina a netreba zeleninu okopávať. A ani mulčované jahody nehnijú. Kosenie mi výrazne uľahčil krovinorez na podvozku Zipper, kosí sa s ním ako s bežným krovinorezom, ale nebolí z neho chrbát. Ďalším skvelým pomocníkom, šetriacim námahu a zvyšujúcim náš pracovný potenciál, je motorový fúrik Motúčko.
Leto znamenalo ale aj ukončenie prvých prípravných prác a našli sme si čas si svoju záhradu užiť. Ja som si chodil na lúku nad záhradu polietať s modelmi lietadiel, dole pri starej jabloni sme si našli skvelé miesto pre oddych a grilovanie. Zatiaľ používame guľový gril, ale klobásky aj krkovička z neho chutia výborne.
Keď boli hlavné povinnosti v záhrade splnené, mohol som sa venovať domu. Okrem upratania v ňom, vyvezenia neporiadku a odpadu a dočasnej oprave strechy som vytvoril jeden drevený regál, druhý bude hotový až na jeseň. Nepodarilo sa mi vyrobiť solárny panel na vykurovanie, sušička ovocia je pred dokončením. Oprava a nátery okien aj dverí tiež musia ešte počkať.
V dome sme umiestnili aj kombinovanú rúru a dvojplatničku na elektrinu, je to taká „študentská“ verzia, ktorú sme dostali „do výbavy“. Variť alebo piecť v nej je ako za trest, má to malý výkon, zovretia vody v hrnci sa nejde dočkať… Pôvodne mala slúžiť na rýchlu prípravu jedla cez víkend, keď sa nám nechce grilovať, ale lepšie je začať s prípravou jedla s predstihom a ešte čosi zatiaľ v záhrade spraviť.
Zo starej záhrady sme previezli všetky stromy a kríky, ktoré sme mali naplánované, previezli sme aj množstvo kvetov a nádrž na vodu. A v neposlednom rade asi dve tony kameňov zo skalky a asi päťdesiat dlaždíc na chodník. Z kameňov je už vytvorená kostra bylinkovej špirály v predzáhradke.
Koncom roka opustíme definitívne starú a malú záhradku za mestom a budeme sa venovať už len tejto záhrade. Pretože je to pár minút cesty autom z mesta, neplánujeme opravovať starý dom tak, aby bol trvale obývateľný. Síce na pozemku je studňa, do domu nie je voda zavedená a nepijeme ju, pitnú vodu si vozíme z domu. Vždy večer sa vraciame do mesta.
V záhrade je pekne a príjemne. Vždy radi sedíme pod jabloňou alebo sa prechádzame po záhrade, občas si vyjdeme aj za bránu do druhej neohradenej polovice záhrady, kde na konci lúky si pochutnávame na černiciach a kocháme sa výhľadom do údolia. Od jari do jesene tu trávime prakticky každý pracovný deň čas po práci až do zotmenia a prakticky celé víkendy a sviatky. Užívame si čerstvého vzduchu aj ticha a pokoja, ktorý tu panuje a veľmi si tu oddýchneme, hoci fyzicky pracujeme.
Prácu v záhrade nám uľahčuje náš prístup permakultúrneho pestovania, teda s prírodou nebojujeme, ale spolupracujeme. Využívame všetky procesy, ktoré sa v prírode dejú, pre svoj prospech, všetok materiál v záhrade znovu využívame, prakticky u nás neexistuje odpad, ktorý by sme museli likvidovať. Všetko je surovina, recyklovanie nám pomáha šetriť peniaze za chemikálie na podporu rastu alebo likvidáciu škodcov a zvyšuje nám výnosy. Ale predovšetkým znižuje námahu. Pre veľa ľudí práca v záhrade znamená predovšetkým ryľovanie a okopávanie. Nič z toho sa u nás nedeje. V permakultúrnej záhade sa nerýľuje, ale nastieľa. V permakultúrnej záhrade sa neokopáva, ale mulčuje.
V našej záhrade nemusíme tvrdo drieť. Preto nás to baví a chodíme sem radi.
Zaujal nás váš článok, presne tak ako vy sme kúpili vo februári chalupu, a tiež tak nejako ako vy začíname, rozdiel je len v tom, že mu to máme kopcovitejsie ako vy a v drsnejsich podmienkach, je to na Spiši, je to v podstate v Slovenskom raji. Pešo z bytu / okresné mesto/, je to cca 30 min. Predtým som kosačku nemal v ruke, ani sa mi nesnivalo čo ma čaká, mravce, slizniaky, skorce a hlavne to kosenie, ale zvykáme si. Páči sa mi váš štýl opisu premeny starej a zanedbanej záhrady. To zanedbanie som mal poznať na pamätnej koži ako vy. A čo živočíšna ríša? Nechystáte sa aj s tým popasovať?
Držím vám palce nech sa vám darí, rád by som poznal vaše pokračovanie…
Vďaka za komentár aj povzbudenie.
Jáj, to bolo dávno, teraz je to už rok a pol 😉 Zo živočíšnej ríše nám zatiaľ stačí to, čo sa v našej záhrade vyskytuje prirodzene. S chovaním hydiny uvažujeme tak výhľadovo, keď už budeme dôchodcovia a nebudeme musieť ráno do zamestnania. Lebo zatiaľ to máme desať minút, ale autom, tú blízkosť v dosahu pešej chôdze vám môžeme tíško závidieť.
O záhrade píšem pravidelne, čo nové sme urobili sa dozviete pokračovaním v čítaní ďalších, najmä tohoročných článkov. Držím palce, nech sa vám podarí premeniť vašu záhradu podľa vašich predstáv a nech vám prináša nie len úžitok ale aj radosť.